Sociálne médiá v dnešnej dobe hýbu svetom. Dennodenne trávime množstvo času na internete, zvlášť na sociálnych sieťach, kde čítame články a príspevky rôzneho typu. Nachádzame tu okrem pravdivých informácií aj také, ktoré šíria polopravdy, konšpirácie, nepodložené fakty. Kritickým myslením by sme mali vedieť rozlíšiť, kedy bola informácia zneužitá a nepravdivo opísaná, teda kedy ide o hoax či dezinformáciu. Nie je však jednoduché to rozoznať.

Vďaka hodinám občianskej náuky, na ktorých rozoberáme zaujímavé témy rozvíjajúce kritické myslenie, sme mali možnosť ponoriť sa do práce novinára Denníka N Vladimíra Šnidla. Netradične, inšpiratívne a náučne sme sa so vzácnym hosťom bavili o témach, ako fungujú sociálne siete, čo je to mediálna výchova, alebo ako nenaletieť hoaxom na internete, lebo platí, že „mnoho ľudí si berie informácie zo sociálnych sietí, no na tie sociálne siete prišli nepripravení.“ Diskutovali sme o hrozbách na internete, klamstvách spojených s dezinformáciami, no čo bolo podstatné, naučili sme sa pár rád, ako nenaletieť sociálnym sieťam. Niekoľko z nich si dovolím zdôrazniť:

1. „Vždy v strehu.“ Znamená to počítať s klamstvami vždy, keď ideme na sociálne siete. „Každý deň si predstavte, že je prvého apríla.“ Toľko ľudí šíri hoaxy na internete a zavádza nepravými informáciami, že človek verí všetkému, čo vidí, a to je však chyba!

2. „Ani tisíce zdieľaní neznamenajú, že dotyčný má nutne pravdu.“ Je potrebné si zistiť zdroj stránky a dôveryhodnosť informácií.

3. „Čokoľvek, čo ide proti mainstreamu (štandardné médiá), považujú ľudia ako za niečo alternatívne.“ Je predsa ľahšie uveriť polopravdám ako realite.

4. „Najľahšie sa straší cez detí alebo cudzincov.“ Veď priznajme sa, kedy naposledy ste klikli na stránku, kde titulok bil do očí: „Iba 5-ročné dievčatko uväznil nevlastný otec v pivnici!“ Po otvorení stránky ste prišli na to, že ju nechtiac zamkol na tri sekundy niekde v dome, no titulok zlákal tisíce čitateľov kliknúť na odkaz tejto stránky.

5. „Treba si dávať pozor na lacné triky.“ Titulky článkov typu: „Šok! O tomto médiá mlčia!“, „Pozor! O tomto Facebook klame!“ a pod. Takého techniky manipulátorov, ktoré najprv vystrašia, fungujú v dnešnom svete dokonale.

Tieto a iné cenné rady nám pán novinár v rámci našej diskusie ozrejmil. Je veľmi dôležité všímať si zdroje informácií. Ak daný zdroj nepoznáme, ani radšej nešírme jeho obsah. Takisto je potrebné poznať viac, než len titulok článku. Ak sa zastavíme pri nejakej informácii, je potrebné spýtať sa seba samých: „Poznáš ten web? Poznáš pána z toho videa? Poznáš hlas zo zvukovej nahrávky?“ a odpoveď je jasná – nepoznáš. Netreba sa riadiť heslom „Jedna pani povedala“ či „Americkí vedci zistili, že...“, ale je potrebné dohľadať si také informácie, ktoré ukazujú pravosť a reálnosť.

 

Pre nás mladých je obohacujúce zúčastňovať sa na takýchto prednáškach. Potrebujeme zapojiť kritické myslenie, uvažovať logicky a nedať sa zmanipulovať nepravdivými správami. Poďakovanie za takého výnimočné hodiny, ktoré sú pre nás veľkým prínosom, patrí predovšetkým našej škole Gymnáziu Leonarda Stöckela, našej pani profesorke Mgr. Jane Leškovej, ktorá nás neustále „trápi“ uvažovaním, nazeraním na problémy z rôznych strán. Previedla nás kognitívnymi, konfirmačnými skresleniami, argumentačnými faulami. Nebojíme sa uvažovať o svete a uvedomujeme si nutnosť rozvíjania tejto zručnosti v podobe kritického myslenia, zvlášť v dnešnej dobe, ktorú právom môžeme označiť ako infodémiu. Doba to nie je ľahká a mnohé hoaxy a dezinformácie môžu ľudí pripraviť o to najcennejšie, o život. Dokážu zasiahnuť do života spoločnosti, budiť vášne, nenávisť, polarizovať. V záplave informácií sa potrebujeme naučiť plávať. Preto treba mať neustále na pamäti: „ Keď vidíš niečo na sociálnych sieťach, neznamená to automaticky, že je to pravda.“

Patrícia Greifová, 5.G