Deň ako každý iný, no predsa v niečom výnimočný. 9. september 1941, keď do platnosti vstúpil „Židovský kódex“. Bolo to vládne nariadenie, ktoré obsahovalo 270 paragrafov, ktoré by sme mohli označiť ako protižidovské. Výrazným spôsobom zasiahli do života našich židovských spoluobčanov, pripravili ich o práva a slobody, obmedzili vo výkone povolania, v každodennom živote, zbavili ich ľudskej dôstojnosti. Zavŕšením boli deportácie, ktoré znamenali konečné riešenie židovského problému.

            Naša škola prijala výzvu a akciu Memorial day spojila so spomienkou na Nezabudnutých susedov. Program sa začal o 12.00 hod. v Pamätníku holokaustu rozozvučaním sirény a zvonov. Pánovi Hudákovi (o. z. Vita suburbium), s ktorým naša škola spolupracuje dlhodobo pri spomienkach na obete holokaustu a udržiavaní židovského kultúrneho dedičstva, patrí vďaka za otvorenie a úvodné slová, ale aj za príležitosť opätovne zorganizovať túto pietnu spomienku. Nasledovali príhovory preživších – pána profesora Pavla Traubnera, 80-ročného pána, ktorý zažil holokaust na vlastnej koži, či evanjelického kňaza Ivana Eľka, spomínajúceho na udalosti 2. svetovej vojny. Židovská komunita bola v minulosti súčasťou Bardejova, preto bolo potrebné povedať čo-to o ich vtedajšom živote a hlavne o hrôze, ktorú zažili na vlastnej koži počas deportácií. Po týchto príhovoroch študenti pristúpili k pamätným štrnástim tabuliam s menami zavraždených počas holokaustu. Zapálením sviečky vyjadrili solidaritu nevinným. Sviečka pre tých, ktorých svetlo, nádeje a životy vyhasli ešte predtým, ako sa ocitli na tomto svete, pre tých, ktorých mená sú napísané na tabuliach, pre tých, ktorí riskovali vlastné životy za druhých, rovnako pre všetky obete holokaustu, ale aj svetlo nádeje tým, ktorých mená a osudy dodnes nepoznáme. Nakoľko mená deportovaných a zavraždených boli vymenené za čísla, v pozadí bolo počuť čítanie mien obetí – takto im bola prinavrátená základná ľudská dôstojnosť. Nasledovala minúta ticha a po nej skladba od našej spolužiačky Mirky Gavalovej, počas ktorej si každý mohol zobrať kamienok a na znak úcty ho položiť k sviečkam. Osobitnú pozornosť si zaslúžilo ocenenie – Spravodliví medzi národmi, ktoré udeľuje Jad Vašem – izraelský národný výskumný ústav a múzeum holokaustu. Jeho nositeľmi sú nežidia, ktorí  riskovali životy pre záchranu jedného alebo viacerých židov počas holokaustu.  V Bardejove žilo niekoľko obyvateľov, ktorí tiež dokázali vystúpiť z davu a konali napriek vlastnému ohrozeniu. Nositelia tohto titulu sú: Adam Bomba, Jozef Kisel, Andrej Židišin, Štefan Tarcala a Vasiľ Kyjovský. V roku 2014 boli ich mená napísané na stene úcty v Pamätníku holokaustu v Bardejove. Na záver tejto pietnej spomienky zaznela modlitba Kadiš, ktorá sa odrieka pri takýchto príležitostiach.

                        O židovskej skúsenosti je dôležité hovoriť. Mali by sme si uvedomovať, že je to skúsenosť celého ľudstva, nielen Židov. Netreba byť ticho o tom, čím si Židia a ľudstvo prešli v období holokaustu. Nie je to vzdialená história, ale história, ktorú prežívame. Už raz sme mlčali a tá tragická chyba stála život miliónom detí, mužov, žien. Nedovoľme, aby sme ešte niekedy zažili také dlhé, bolestivé, zarmucujúce ticho.

Zároveň by som sa chcela v mene všetkých zúčastnených z Gymnázia L. Stöckela v Bardejove poďakovať pani profesorke Mgr. Jane Leškovej za jej aktívne, dlhoročné angažovanie sa v tejto problematike a osobnú zanietenosť. Vďaka tomu aj my študenti máme možnosť prispieť k iniciatíve Nezabudnutých susedov.

Patrícia Greifová, študentka GLS, 5.G