Boli to dvaja mladí ľudia, plní síl a chuti do života.  Dnes však už uplynuli presne štyri roky, keď sa 21. februára odohrala chladnokrvná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Vražda zmenila nielen životy pozostalým, ale aj všetkým Slovákom – ľudia na jar 2018 vyšli na námestia, volali po slušnosti, spravodlivosti a žiadali zmeny. Ján a Martina bojovali za spravodlivosť, proti korupcii, zneužívaniu moci a na oboch sa najlepšie hodí označenie dobrý človek. Slobodu a demokraciu považovali za najdôležitejšie hodnoty našej spoločnosti. Rozhodli sa povedať Nie. Za ich obranu zaplatili tú najvyššiu cenu.

                                              

 

            Možno povedať, že ten prvotný stav smútku či beznádeje už je za nami, ale napriek tomu tu ostala stopa, ktorá sa len veľmi ťažko zmaže. Zasiahlo a otriaslo to celým národom, neprejde deň, kedy by sme sa k tomu nevrátili. Je to trauma, ktorá nás presahuje. Ak vyslovíme nahlas, že išlo o vraždu novinára práve v našej krajine, pre jeho prácu, ktorú vnímal ako poslanie a povinnosť,  v mysliach zavládne atmosféra strachu. Je to hlboká strata a bolesť, ktorá aj po rokoch vyvoláva nedopovedaný príbeh. Nestalo sa to len rodičom a príbuzným zavraždených. Stalo sa to nám. Nám všetkým. Ak dokáže niekto zavraždiť nevinných ľudí, čo príde ďalej?

            Ján a Martina sa stali symbolom boja proti korupcii, apelom na ochranu slobodnej žurnalistiky a až do svojej smrti neúnavne hľadali pravdu a odkrývali nespravodlivosť. Rozhodli sa povedať nie nenávisti, násiliu, zastrašovaniu a vyhrážkam, ktorým čelia novinári.

Dnes na ich poctu vznikajú v rôznych kútoch Slovenska pamätníky, ktoré nám pripomínajú ich lásku, statočnosť a boj za spravodlivosť. Aj my tu dnes stojíme, aby sme si pripomenuli životy ľudí, ktorí mali túžbu žiť život v láske, úprimnosti a v neochvejnej viere v lepšie hodnotovo nastavenú spoločnosť vo fungujúcom právnom štáte.

            A malo zostať ticho. Chceli umlčať Jána. Chceli umlčať Martinu. Chceli umlčať redakciu Aktualít. Chceli umlčať novinárov. Chceli umlčať nás všetkých. Chceli umlčať pravdu, no pravdu však nemožno umlčať. Nezabúdajme a nedopusťme, aby bol Jánov odkaz zbytočný. Nedovoľme, aby sa naša budúcnosť utvárala na základe pokrivených zrkadiel.

                                                                       Patrícia Greifová, študentka GLS, 5.G