• Leonard Stöckel      

         

        Pedagóg, vzdelanec a spisovateľ

             Narodil sa v roku 1510 v Bardejove. Do školy začal chodiť v Bardejove, študoval u Angličana Valentína Coxa a školu skončil vo Vratislavi, kde boli jeho učiteľmi najmä magister O. Winkler a doktor práv J. Metzler. Od októbra 1530 navštevoval univerzitu vo Wittenbergu a vzdelával sa u M. Luthera, F. Melanchthona a profesora teológie Pomerana.

             V školskom roku 1536/1537 bol rektorom školy v Eislebene, odkiaľ sa vrátil do Wittenbergu a v roku 1539 do Bardejova. Stal sa rektorom školy v Bardejove a túto funkciu vykonával dvadsaťjeden rokov.

             Školský poriadok Leges scholae Bardphensis (Zákony bardejovskej školy), ktorý Leonard Stöckel napísal, je najstarším pedagogickým dokumentom 16. storočia. Zaviedol aj predstavenia školských divadelných hier a je autorom prvej školskej drámy v Uhorsku Historia von Susanna (Príbeh o Zuzane).

             Leonard Stöckel zomrel v roku 1560 v Bardejove

          

         

        Historický vývoj školy      

            Prvá správa o existencii mestskej latinskej školy je už v druhej polovici 14. storočia, kedy mesto Bardejov bolo povýšené na slobodné kráľovské mesto a tiež skutočnosti, že študentov z Bardejova nachádzame zapísaných v matrike Karlovej univerzity a na Univerzite v Krakove.

           Bardejovskú mestskú školu v 15. a 16. storočí vydržiaval magistrát za podpory kostola sv. Egídia a Bratstva Matky Božej. V období nástupu humanistických a renesančných myšlienok v roku 1508 vzniklaBardejove evanjelická Humanistická škola, ktorá si získala slávu v celom Uhorsku. Pôsobil na nej významný pedagóg, humanistický básnik Valentín Eck. Kvalitatívnym prínosom pre ďalší vývoj školy bol príchod bardejovského rodáka, Lutherovho žiaka - Leonarda Stöckela zo štúdií v nemeckom Wittenbergu. Túto školu viedol od roku 1539 s krátkou prestávkou 21 rokov a škola dosiahla pod jeho vedením modernými vyučovacími metódami vysokú úroveň, stala sa vyhľadávanou školou detí popredných šľachtických a meštianskych rodín. Dobrá povesť školy nezanikla ani po smrti L. Stöckela (r. 1560), na čom mali zásluhu jeho žiaci a zať Tomáš Fábry.

           17. storočie prinieslo prvé úpadky. Avšak najvýznamnejším pedagógom, ktorý vrátil bardejovskému gymnáziu stratený lesk a slávu, bol Eliáš Ladivert a jeho pedagogické zásady (školský poriadok, mimoškolské docvičovanie učiva).

           V období rekatolizácie koncom 17. storočia vyhnali evanjelických duchovných a učiteľov z mesta, a to bol jeden z dôvodov úpadku bardejovskej evanjelickej školy. Oživenie nastalo až v roku 1781 po vydaní tolerančného patentu Jozefom II.

           Od roku 1806 prebralo výchovno-vzdelávaciu funkciu v meste štvortriedne gymnázium.

         

        K výraznému pomaďarčovaniu školstva došlo v r. 1896, keď vzniklo maďarské Kráľovské štátne gymnázium, ale pre slabý záujem študentov bolo v r. 1915 zatvorené. Bardejov zostal dlhé roky bez strednej školy, i keď Bardejovčania sa viackrát obrátili na vládu ČSR o jej zriadenie v Bardejove.

           V decembri 1936 rada mesta Bardejova znovu zaslala žiadosť vláde o zriadenie gymnázia a od 1. septembra 1937 sa začalo vyučovať na štátnej reálke. Opäť nastalo pokračovanie v tradícii bardejovského humanistického gymnázia.

           29. novembra 1938 sa začína vyučovať v nových priestoroch, v budove bývalého maďarského gymnázia, kde v tom čase sídlila meštianska škola.

           Vznikom slovenského štátu dochádza k ďalším zmenám v živote školy. Zo školy odchádzajú profesori a žiaci českej národnosti. Škola mení názov naGymnázium v Bardejove.

           Politické zmeny v štáte sa odrazili aj na vývoji školy. V 50-tych a 60-tych rokoch reformy v oblasti školstva viedli k postupnému splývaniu gymnázií so strednými školami a učilišťami. V roku 1960 vznikla Stredná všeobecno-vzdelávacia škola, v roku 1965/66 sa zaviedlo štúdium prírodovedného a humanitného zamerania, a v roku 1969 sa opäť zmenili na štvorročné gymnáziá. V súvislosti s realizáciou Projektu československej výchovno-vzdelávacej sústavy sa začalo od školského roka 1983/84 na gymnáziu s vyučovaním odborných predmetov:  základy ekonomiky a organizácie, základy technickej chémie, základy strojárstva, základy poľnohospodárskej výroby a programovanie.

           Osemdesiate roky sa nesú v duchu modernizácie školy. Získali sa investície na dobudovanie materiálno-technického zabezpečenia školy. Bola vybudovaná školská jedáleň, zrekonštruovaná kotolňa a k telocvični bola pristavená posilňovňa. V súvislosti s odchodom žiakov základnej školy do vlastnej budovy sa získali ďalšie priestory, ktoré sa využili na dobudovanie moderných učební a laboratórií v škole - pre fyziku, chémiu, biológiu.

           Závažné spoločensko-politické zmeny v novembri 1989 sa odrazili aj v živote školy. Predovšetkým sa zmenila koncepcia výchovy a vzdelávania s dôrazom na demokratizáciu a humanizáciu. Od roku 1990 k nám prichádzajú vyučovať cudzie jazyky zahraniční lektori, 97 študentov našej školy absolvovalo ročné štúdium v USA, Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku, Rusku, Holandsku, Kanade, JAR a úspešne reprezentovali a reprezentujú našu školu, ale aj mesto a republiku.

           V roku 1994 bol škole prepožičaný čestný názov Gymnázium Leonarda Stöckela.

         

        Zoznam riaditeľov školy      

         Meno a priezvisko 

         Roky pôsobenia  

         Pavol Dianiška 

        1937 - 1938 

         Andrej Selecký 

        1938 - 1939 

         Pavol Dianiška 

        1939 - 1940 

         Viliam Holuby 

        1950 - 1953 

         Alexej Farinič 

        1953 - 1954 

         Viliam Holuby 

        1954 - 1958 

         Michal Rohaľ 

        1958 - 1965 

         Andrej Kokuľa 

        1965 - 1970 

         Albert Marcin 

        1970 - 1990 

         Mária Reviľáková 

        1991 - 1999 

         Vladimír Savčinský

        1999 - 2004 

         Marcel Tribus 

        2004 až doteraz