•  Každý človek má svoje meno

          • V posledný deň maturitného týždňa, keď väčšina štvrtákov už úspešne zložila skúšku dospelosti, sme sa my tretiaci (prevažne humanitného zamerania) prihlásili na exkurziu do bardejovského suburbia. Už pri vchode nás s úsmevom privítal sympatický pán Ing. Pavol Hudák, ktorý spolupracuje s našou školou a s horlivosťou v hlase a záujmom v očiach sa zhostil roly sprievodcu a ujal sa slova.

            Ako mnohí vieme, existencia bardejovského suburbia súvisí so životom židovskej komunity, ktorá dlhé roky žila v Bardejove, ale aj v okolitých dedinách a patrila k šiestej najpočetnejšej komunite na Slovensku počas 50. rokov 20. storočia. Ich každodenný život (či už spoločenský, kultúrny, ale i rodinný) bol narušený v období 2. svetovej vojny, keď bola na židovské obyvateľstvo uvalená pliaga nielen na Slovensku, ale ich rasové obmedzenia boli citeľné po celej Európe. Komplex suburbia tvorí hneď niekoľko častí. Hlavným vchodom sa dostaneme do jeho srdca, a to do pamätníka, ktorý pozostáva zo 14 tabúľ s menami bardejovských Židov. Hlavnou myšlienkou pamätníka je výrok: „Každý človek má svoje meno.“ Zo spomínaných 14 tabúľ však dve zaplnené nie sú. Prečo? Osudy a mnohokrát ani mená ľudí nie sú doteraz potvrdené a pre nás ostávajú ukryté pod rúškom tajomstva. Rasové problémy vtedajších hlavných funkcionárov vyústili až do deportácií im nepohodlných, a tak len počas dvoch májových vojnových dní bolo nútených opustiť svoj domov až 2516 Židov. Z toho sa do rodného mesta vrátil len jeden. Bojovník alebo šťastlivec? Tieto tabule nesú mená viac ako 3500 osôb, ktorých osudy boli spečatené nástupom do vagónov s jednosmerným lístkom. Pútavou časťou tejto návštevy však boli samotné príbehy, ktoré nám prerozprával Ing. Pavol Hudák. Mená lekárov, odvážlivcov a iných dobrodruhov, ktorí nebojácne riskovali nielen svoje životy, ale aj životy svojich rodín, budú navždy príkladom šľachetnosti a nebojácnosti národa.

            Ďalšiu časť suburbia tvoria dobové židovské kúpele Mikve, budova slúžiaca na zhromažďovanie Bet Midraš a malému židovskému mestečku nesmie, samozrejme, chýbať aj zachovaná a krásne obnovená synagóga.

            Toto suburbium vzniklo medzi prvými v Európe a je svojím spôsobom jedinečné. Cieľom tohto projektu je nezabúdať na trpkú, avšak nie až takú dávnu minulosť, a tiež navrátiť týmto ľudom, ktorí boli kedysi súčasťou nášho mesta, ich stratenú česť. Za sprievodné slovo ďakujeme Ing. Pavlovi Hudákovi a naše veľké ďakujem patrí aj pedagógom Mgr. Ondrejovi Žinčákovi a hlavne Mgr. Jane Leškovej za jej ochotu a sprostredkovanie možnosti bádania a odkrývania bielych miest v našich dejinách, ktoré majú veľmi čierne pozadie. Kto sa oboznámi s príbehmi svedkov, sám sa stáva svedkom. Je dôležité nezabudnúť. 

            Katarína Micheľová, študentka GLS, 3.D