• Výhľad z vtáčej perspektívy

          • Bolo chladné (doslova surové) septembrové ráno, keď sme sa my – odvážni štvrtáci a geografickí nadšenci z Gymnázia L. Stöckela – vybrali zdolať Kriváň, jeden z najvyšších vrcholov našich Tatier. Dosahuje nadmorskú výšku 2 495 m n. m. a nachádza sa v západnej časti Vysokých Tatier. Tento tatranský vrch sa stal ikonou nielen Tatier, ale celého Slovenska. 

            Cesta autobusom zbehla rýchlo, bola to zároveň posledná šanca nadobudnúť „turistickú“ energiu ešte pred výstupom. Zo začiatku túry sme sa plní nedočkavosti a športového nadšenia veľmi usilovali, mysleli sme si, že výstup zvládneme „ľavou zadnou“. Krátko po vystúpení z autobusu sme sa dostali na rázcestie Tri studničky (1141 m n. m.), odkiaľ sme smerovali po zelenej značke ponad Kôprovú dolinu. V čele našej skupinky bol skúsený pán profesor RNDr. Martin Sendek, ktorý výstup absolvoval už desaťkrát. Nastolil celkom vysoké tempo, až sme sa niekedy nestíhali nadýchnuť. Primerané tempo bolo však potrebné, veď sme sa chceli dostať hore čo najrýchlejšie! Cez ihličnatý les a pásmo kosodreviny sme stúpali a boli každým krokom bližšie k vrchu, ktorý sa týčil pred nami. Počas cesty nastali aj krízové momenty, pri ktorých nám nebolo všetko jedno. Či už strmé skaly a ťažký terén alebo deficit kyslíka a vody. Všetci sme sa ale navzájom podporovali a motivovali k pokračovaniu, veď sa predsa nemôžeme vzdať pod vrcholom! Serpentíny nás viedli cez vrch Grúnik  (1 576 m n. m.), popod chrbát Vyšnej Priehyby (1982 m n. m.), až na rázcestie v Krivánskom žľabe (2120 m n. m.). 

            Nastal prekvapivý finiš. Každý si myslel, že už sme tam. Pred sebou vidíme pýchu Slovenska. Pokračovali sme však po značke a nestačili sme sa diviť. Vybrali  sme sa v ústrety najťažšej časti túry. Čakal nás dramatický záver. Strmé skaly, žiadne istenie, len vernosť nášmu telu a hlave, že to všetko zvládneme. Počas strmého stúpania sme si dávali pozor na každý jeden krok a zároveň sme mohli po našej pravici pozorovať Krivánske Zelené pleso (2017 m n. m.). A pozor! S hrdosťou sa vám môžeme pochváliť, že tohtoročný výstup na Kriváň (2 495 m n. m.) sme zvládli v plnom počte! Výhľad na krásy Slovenska z vtáčej perspektívy si užila celá naša výprava. 

            Poďakovanie patrí pánovi profesorovi Mgr. Martinovi Mikulovi za zorganizovanie tohto výstupu a našim (takmer plnohodnotným horolezcom) pánom profesorom RNDr. Martinovi Sendekovi, Mgr. Petrovi Čegiňovi a pani profesorke Mgr. Jane Štecovej. Ďakujeme za ďalší úžasný zážitok, ktorý nám umožnila naša škola. 

            Doturistikovania!

            Barbora Žáková, študentka GLS, 4.D