• Keď noc nie je len čierna…

                          Po   dlhej a frustrujúcej pauze súvisiacej s ochorením COVID-19 sme sa konečne odhodlali    na poznávaciu exkurziu. Aj keď naša cesta viedla do nie tak vzdialených Košíc,   zistili sme, že aj toto mesto nám môže ponúknuť veľa možností na spoznávanie umenia a kultúry. Naša exkurzia mala názov Košice – kultúrna metropola Slovenska a bola určená pre študentov Dejín umenia a študentov končiacich ročníkov. Termín exkurzie sme zámerne naplánovali na čas, keď sa v Košiciach pravidelne organizuje Biela noc, multižánrové podujatie prezentujúce tvorbu viacerých umeleckých žánrov         od vizuálneho umenia po živé performance, hudbu, film či literatúru. Na túto udalosť sme sa veľmi tešili a očakávali sme neopakovateľný zážitok plný svetelných efektov priamo v uliciach mesta. 

           

                          Po príchode do mesta sme však najprv absolvovali prehliadku centra a jeho okolia. Spolu      so sprievodcom sme navštívili historicky a kultúrne významné stavby. Naša cesta sa začínala pri Starej radnici na hlavnom námestí, kde sme mohli vidieť prvky barokovej architektúry. Fasáda budovy je bohato členená a dotvorená sochami s antickými výjavmi. V 13. storočí to boli dva meštianske domy, ktoré sa neskôr spojili a vytvorili tak priestor pre mestskú radnicu. Naše kroky smerovali k najstaršej fontáne v Česko-Slovensku umiestnenej uprostred námestia a zvonkohre, ktorá pozostáva z 22 zvonov usporiadaných do tvaru strapca. V repertoári má takmer 100 piesní, ktoré vytvárajú nezabudnuteľný zážitok pre návštevníkov. Hlavnou dominantou námestia je najväčší kostol               na Slovensku - Dóm sv. Alžbety, ktorý bol postavený v období vrcholnej gotiky. Jedinečná je vnútorná dispozícia chrámu, kde hlavnú loď a štyri bočné lode kríži v polovici ich dĺžky jedna priečna loď rovnakej výšky a šírky ako hlavná loď, s ktorou vytvára grécky kríž. Tým v strede katedrály vzniká objemný centrálny priestor a v exteriéri tri rovnocenné štíty s bohato dekorovanými portálmi, ktoré patria k vrcholom stredovekého kamenárskeho umenia v strednej Európe. Naša profesorka Mgr. Blaňárová nám ukázala hlavné znaky gotickej architektúry, o ktorých sme hovorili v triede. Okrem už spomínaných portálov sa v exteriéri vynímajú napríklad chrliče alebo fiály.  V interiéri sa nachádza niekoľko oltárov - hlavným je oltár sv. Alžbety, množstvo fresiek či plastík. Obdivovali sme členenie jednotlivých lodí a pestrú rozmanitosť klenieb. Pri severnej stene Dómu bola vybudovaná v roku 1906 krypta pre ostatky Františka II. Rákociho.  Dominantným prvkom sú tiež dve veže. Severná (Žigmundova) veža bola stavaná v rokoch 1420-1440 za vlády Žigmunda Luxemburského. Zaujímavou je, že vrchol tejto veže už má rokokovú výzdobu a južná veža ostala nedokončená. Zastavili sme sa aj pri Kaplnke svätého Michala, kde sme obdivovali hlavne portál a  tympanón s reliéfom sv. Michala archanjela v momente posledného súdu. Táto stavba je druhou najstaršou stavbou v Košiciach a pôvodne bola postavená ako pútnický kostol. Náš sprievodca nás upozornil, že uvidíme aj tú najstaršiu.

                          Po prehliadke námestia sme sa vydali spolu so sprievodcom na potulky uličkami centra mesta. Obzreli sme si domy a paláce, kde kedysi žili slávne osobnosti či šľachtici. Navštívili sme napríklad dom Sándora Máraia, významného košického spisovateľa. Dostali sme sa na Dominikánske námestie, kde sme obdivovali už tú spomínanú najstaršiu stavbu, ktorou je Dominikánsky kostol alebo presnejšie, Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Tam sme sa tiež poďakovali nášmu sprievodcovi a rozlúčili sme sa. Pokračovali sme do Múzea Vojtecha Löfflera, známeho slovenského maliara                 a sochára. Narodil sa v roku 1906 v Košiciach. Jeho tvorba odzrkadľuje život v Košiciach minulého storočia. Často pracoval so vzácnymi materiálmi ako slonová kosť, jantár, koral alebo striebro,             z ktorých vytváral majstrovské diela. Okrem sôch a plastík sme obdivovali aj drobné miniatúrne sošky, ktoré umelec tvoril z odpadového materiálu po práci na veľkých dielach. Ešte pred smrťou rozhodol, že dom na Alžbetinej ulici, kam sa s manželkou presťahovali, bude patriť mestu spolu so zbierkou vyše 2000 exponátov a autoportrétmi jeho priateľov - košických maliarov. Chcel však, aby v tomto dome vznikla galéria, čo sa mu nakoniec splnilo.

                          Posledná zastávka pred vyvrcholením večera bola návšteva Kulturparku. Jeden z najväčších investičných projektov Košíc bol zrealizovaný vďaka tomu, že Košice sa stali v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry. Architektonicky a historicky zaujímavé, donedávna chátrajúce budovy a priestranstvá slúžia dnes na kultúrne účely. V minulosti tu boli kasárne, slúžili ako vojenské sklady. Boli postavené po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní ako jedno z vojenských zariadení v meste.                Po rekonštrukcii sa vojenské objekty zmenili na centrum kultúry. V súčasnosti sa tu nachádzajú prezentačné priestory (sály), ateliéry, kreatívne štúdiá, priestory pre organizovanie workshopov, kancelárie a letné kino. My sme mali možnosť si tieto budovy prehliadnuť. V jednej z nich sa nachádzala aj expozícia Bielej noci od Mareka Kvetana s názvom Fuscum subnigrum. Parafrázuje tzv. morové stĺpy a bola vytvarovaná z organicky generovanej hmoty do podoby kužeľa.

                          Po poobedňajšej pauze sme sa opäť stretli pri Chráme sv. Alžbety, pomaly sa stmievalo a my sme sa s očakávaním vydali preskúmať ďalšie expozície Bielej noci. Ako prvú sme navštívili projekciu Meditation Train, ktorá sa nachádzala na Alžbetinej ulici. Pozorovali sme meditatívnu krajinu priamo vo výklade Múzea Vojtecha Lőfflera, ktorej cieľom bolo preniesť nás do bájnych krajov či rušných veľkomiest, a vytvoriť tak atmosféru snívania aj keď bdieme. Ďalšia inštalácia od autora Pavla Korbičku s názvom Božie mlyny umiestnená na vrchole Štátneho divadla je symbolom pomalej, ale blížiacej sa spravodlivosti v podobe neúprosného stroja času. Predstavovala tri samostatne sa otáčajúce svetelné ramená v národných farbách, pričom každá z farieb zodpovedá inej rýchlosti hodinových ručičiek. V historickej radnici sme navštívili inštaláciu od Andrása Cséfalvaya Flight to the sun. Príbeh dromeosaurov sa snaží obnoviť nádej pri hľadaní budúcnosti. Náš koniec sa zdá byť nevyhnutný, no paralela s dinosaurami ukazuje určitú cestu. V interiéri radnice sa nachádzala inštalácia od Richarda Kittu a Martina Kolčaka Planet 2. Základným konceptom tohto diela je pohľad na pomyselnú sférickú mapu mesta z planetárnej perspektívy. Pomocou 2D a 3D projekcie sme sa     na chvíľu preniesli do paralelného vesmíru. Najviac nám v pamäti zarezonoval pôsobivý objekt Born of New Power od Mária Birmona. Predstavuje aktívne sa formujúcu, vznikajúcu planétu, ktorej elektrické výboje a zvuková inštalácia vtiahne do deja každého návštevníka. Tento objekt sa nachádzal v synagóge, čo vytvorilo pôsobivý efekt a zaujímavú atmosféru. Ako ďalší sme navštívili Mestský park, v ktorom sa nachádzalo niekoľko inštalácií. Erik Binder a jeho Biela technika je dielo, ktoré tvorí pyramída vyhodených práčok zozbieraných po bratislavských zberných dvoroch. Táto inštalácia pobáda ľudí k zamysleniu sa nad neudržateľnosťou konzumu a je metaforou k praniu peňazí. Veľmi pôsobivá bola aj inštalácia s aktuálnou tematikou Under pressure od Pavla Trubena. Táto pôsobivá séria cvičiacich figurín poukazuje na kontrast medzi spoločnosťou posadnutou zdravým životným štýlom, no zároveň bojujúcou s problémami duševného zdravia. Jedna z posledných inštalácií s názvom Fragmenty vytvorila pôsobivý svetelný efekt. Množina variácií jednoduchého geometrického tvaru naznačuje skladanie a rozkladanie urbanistickej krajiny cez jednoduché svetelné línie a dynamiku pohybu. Zaujímavosťu tohto diela bolo aj to, že autor vytvoril aj 6 hudobných skladieb, ktoré ste si mohli pustiť v aplikácii a zintenzívniť tak svoj emocionálny zážitok.

                          Domov sme sa vrátili v neskorých večerných hodinách nabití novými poznatkami a emóciami. Celú exkurziu sme si veľmi užili, získali sme nový kultúrny rozhľad, ale aj mnoho zážitkov z Bielej noci. Ďakujeme našim profesorkám umenia a kultúry Mgr. Lenke Blaňárovej a PhDr. Alene Čepigovej         za prípravu exkurzie a za to, že sa snažia spájať teóriu s praxou.

                                                                                                                                                    Nina Frická, 4.C

                                                                                                                                                    Otília Nachtmanová, 4.C