• Pracovný poriadok

        •  

          Názov organizácie:

          Gymnázium Leonarda Stöckela, Jiráskova 12,

          085 01  Bardejov

          Názov internej smernice:

          Pracovný poriadok

          Poradové číslo smernice:

          3/2016/GLS

          Vypracoval:

          Ing. Viera Semanová

          Schválil:

          RNDr. Marcel Tribus   

          Dátum schválenia smernice:

          28.08.2016

          Platnosť smernice:

          01.09.2016

          Prílohy:

          2

           

          Prvá časť

          Čl. 1

          Rozsah pôsobnosti

          (1) Pracovný poriadok sa vzťahuje na všetkých zamestnancov Gymnázia Leonarda Stöckela (ďalej len „zamestnávateľ“), ktorí sú u zamestnávateľa v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy.

           

          (2) Na zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „dohoda“), sa pracovný poriadok vzťahuje len vtedy, ak to vyplýva z jeho ďalších ustanovení, z ustanovení pracovnoprávnych predpisov alebo z uzavretej dohody.

           

          Čl. 2

          Oprávnenosť konať v pracovnoprávnych vzťahoch

           

          (1) V pracovnoprávnych vzťahoch vystupuje zamestnávateľ vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

           

          (2) V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán, ktorým je riaditeľ školy.

           

          (3) Právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil (§ 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,  § 3 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve) –  Prešovský samosprávny kraj.

           

          (4) Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jednotlivých úsekov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi zamestnávateľa.

           (5) Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.

           

          (6) Vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorými sú jeho orgány (§ 9 ods. 1 Zákonníka práce), ako aj jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

          Druhá časť

          Čl. 3
           Predzmluvné vzťahy a vznik pracovného pomeru

           (1) Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný zisťovať, či fyzická osoba, ktorá sa uchádza o zamestnanie (ďalej len “uchádzač“) spĺňa predpoklady na vykonávanie práce vo verejnom záujme podľa § 3 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“) a u pedagogických zamestnancov (ďalej len „PZ“) aj podľa § 6 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 317/2009 Z. z.“). U uchádzačov o vykonávanie pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce  zamestnávateľ zisťuje či uchádzač spĺňa predpoklady ustanovené v § 11 a  § 41 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce; zákon č. 552/2003 Z. z. a zákon  č. 317/2009 Z. z. sa na týchto uchádzačov nevzťahuje. 

           

          (2) Ďalej je zamestnávateľ pred uzatvorením pracovnej zmluvy povinný vyžiadať si od uchádzača príslušné doklady preukazujúce spĺňanie predpokladov na výkon práce a vyplnené tlačivá súvisiace s jeho prijatím do pracovného pomeru (dotazník, doklady o vzdelaní, prípadne potvrdenie od príslušného úradu práce o dobe vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie), preukázanie bezúhonnosti výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace (§ 3 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z., u PZ a OZ § 9 ods. 1 zákona č. 317/2009 Z. z.),  potvrdenia o predchádzajúcom zamestnaní, vstupnú lekársku prehliadku, ak sa táto vyžaduje a je nutná vzhľadom na prácu, ktorú má zamestnanec vykonávať, u PZ aj lekárske potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti, ktorou je telesná spôsobilosť a duševná spôsobilosť vo vzťahu k výkonu jeho činnosti (§ 10 zákona č. 317/2009 Z. z.), a doklad, preukazujúci ovládanie štátneho jazyka, ak PZ získal vzdelanie v inom jazyku ako je štátny jazyk (§ 11 zákona č. 317/2009 Z. z.). U uchádzačov o vykonávanie pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce  zamestnávateľ nevyžaduje preukazovanie bezúhonnosti výpisom z registra trestov.

           

           (3) Zamestnávateľ môže od uchádzača, ktorý sa uchádza o prvé zamestnanie vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať. Zamestnávateľ môže od uchádzača, ktorý už bol zamestnávaný, požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní.

           

          (4) Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie

          a) o tehotenstve,

          b) o rodinných pomeroch,

          c) o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti.

           

          (5) Uchádzač je povinný informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu, a o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa, ak ide o mladistvého.

           

          (6) Zamestnávateľ pri prijímaní fyzickej osoby do zamestnania nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu (§ 13 Zákonníka práce).

           

          (7) Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Vzniká odo dňa, ktorý bol v pracovnej zmluve dohodnutý ako deň nástupu do práce. Pracovná zmluva sa uzavrie najneskôr v deň nástupu do práce. Zamestnávateľ je povinný uzavrieť pracovnú zmluvu písomne. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

           

          (8)  U zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho vymenovaní.

           

          (9) Pracovný pomer vznikne aj vtedy, ak zamestnanec v dohodnutý deň nenastúpi do práce pre prekážku v práci a ak o tejto prekážke zamestnávateľa do týždňa upovedomí. Od pracovnej zmluvy možno odstúpiť, len kým zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň bez toho, že by mu v tom bránila prekážka v práci, alebo do týždňa neupovedomí zamestnávateľa o tejto prekážke.

           

          (10) V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť

          a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručnú charakteristiku,

          b) miesto výkonu práce (obec alebo inak určené miesto),

          c) deň nástupu do práce.

           

           (11) Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa ods. 10 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

           

          (12) V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem.

           

          (13) Pri uzatvorení pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu (ďalej len „oznámenie o plate“). Výšku a zloženie funkčného platu je zamestnávateľ povinný písomne oznámiť zamestnancovi aj pri zmene druhu práce a pri úprave funkčného platu. Súčasťou pracovnej zmluvy môže je opis pracovných činností, ktorými sa podrobnejšie charakterizuje druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve, t.j. súhrn pracovných činností (pracovná náplň), ktoré má zamestnanec vykonávať.

          (14) Zamestnanec poverený vedením personálnej a mzdovej agendy je povinný informovať technika BOZP a PO o nástupe nového zamestnanca, aby tento mohol vykonávať vstupné školenie najneskôr v deň nástupu.

           

          (15) V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu dohodnutú v pracovnej zmluve nemožno predlžovať. Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

           

          (16) Zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami (§ 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka) a zamestnancov a fyzické osoby vykonávajúce verejnú funkciu, ktorí sú blízkymi osobami, nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého.

           

          (17) Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,

          a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu plat, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh, dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,

          b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

           

          (18) Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou alebo dohodou so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom a s právnymi predpismi, vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.

           

          (19) Uzatvorenie pracovnej zmluvy so žiakom strednej odbornej školy alebo so žiakom odborného učilišťa upravuje § 53 Zákonníka práce.

           

          (20) Zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu; práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.

           

          (21) Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinností, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyny, ktoré

          a) sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi,

          b) bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.

           

          (22) Zamestnávateľ je povinný predkladať zástupcom zamestnancov správy o dohodnutých nových pracovných pomeroch v lehotách, ktoré s nimi dohodol.

           

          (23) Pri uzatvorení pracovnej zmluvy sa súčasne so zamestnancom uzatvorí dohoda o hmotnej zodpovednosti (pokiaľ je uzatvorenie podmienkou pre výkon pracovnej činnosti), táto je súčasťou osobného spisu zamestnanca. Dohoda o hmotnej zodpovednosti bude uzatvorená aj zo zamestnancom, ktorý má zverený majetok zamestnávateľa do užívania a používa ho výlučne zamestnanec na výkon svojej práce.

           

          (24) Všetky písomnosti týkajúce sa pracovného pomeru zamestnanca sú súčasťou jeho osobného spisu. Osobný spis zamestnanca vedie zamestnanec poverený vedením personálnej a mzdovej agendy.

           

          (25) Zamestnanec je povinný pri skončení pracovného pomeru informovať bezprostredne nadriadeného vedúceho o stave splnenia zverených úloh, riadne odovzdať doteraz nesplnené úlohy, služobné povinnosti a predmety patriace k osobnému vybaveniu, pracovné pomôcky v stave zodpovedajúcom ich primeranému opotrebovaniu. Zároveň je povinný odovzdať všetky kľúče od priestorov zamestnávateľa informátorovi školy a zodpovednými zamestnancami potvrdený „Výstupný list“ zamestnancovi poverenému vedením personálnej a mzdovej agendy najneskôr v posledný deň trvania pracovného pomeru (príloha č. 1).

           

          (26) Pri skončení pracovného pomeru vydá zamestnanec poverený vedením personálnej a mzdovej agendy zamestnancovi doklad o skončení pracovného pomeru a potvrdenie o dobe zamestnania (zápočtový list).

           

          Čl. 4

          Pracovný pomer na kratší pracovný čas

          (1) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas.

           

          (2) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas.

           

          (3) Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.

           

          (4) Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí plat zodpovedajúci dohodnutému kratšiemu pracovnému času.

           

          (5) Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.

           

          Čl. 5

          Vymenovanie a odvolanie

          (1) Školu riadi riaditeľ školy. Riaditeľa školy (ďalej len „riaditeľ“) vymenúva na dobu päťročného funkčného obdobia a odvoláva zriaďovateľ školy podľa § 3 zákona č. 596/2003 Z. z. na návrh príslušnej rady školy a na základe výsledkov výberového konania podľa § 4 tohto zákona. Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný, ak zákon č. 596/2003 Z. z. neustanovuje inak. Riaditeľa školy v prípade, ak rada školy nekoná v stanovenej lehote, alebo ak rada školy nepredložila zriaďovateľovi žiadny návrh na vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe nasledujúcich výberových konaní, na ktorých sa zúčastnil najmenej jeden kandidát, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady, vymenúva zriaďovateľ podľa osobitného predpisu.[1])

           

          (2) Vymenovaním do funkcie sa pracovný pomer nezakladá. S riaditeľom, ktorý je štatutárnym orgánom, súčasne s vymenovaním do funkcie dohodne podmienky podľa § 43 Zákonníka práce v pracovnej zmluve a určí mu plat podľa osobitného predpisu[2]), t. j. za zamestnávateľa podpisuje pracovnú zmluvu a oznámenie o plate, orgán, ktorý ho do funkcie vymenoval. V pracovnej zmluve riaditeľa sa ako zamestnávateľ uvádza Gymnázium Leonarda Stöckela.

           

          (3) Vo veci vymenúvania a odvolávania riaditeľa Gymnázia Leonarda Stöckela, vystupuje za zriaďovateľa predseda samosprávneho kraja. Na vymenúvanie a odvolávanie riaditeľa školy sa nevzťahuje osobitný predpis.[3])

           

          (4) Zriaďovateľ školy môže odvolať riaditeľa za podmienok ustanovených v § 3 ods. 7 a 8 zákona č. 596/2003 Z. z. a § 34 ods. 4 zákona č. 317/2009  Z. z.

           

          (5) Riaditeľ, ktorý v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, je zamestnancom školy.

           

          (6) Ak sa vedúci zamestnanec vzdá funkcie alebo bude z funkcie odvolaný, prestane spĺňať predpoklad ustanovený v osobitnom predpise[4]). Odvolaním z funkcie sa pracovný pomer automaticky nekončí. Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže dohodnúť na inej pre neho vhodnej práci. Ak nedôjde k dohode, môže s ním zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou.

          (7) Ak má  riaditeľ dohodnutý pracovný pomer na dobu funkčného obdobia, t. j. na dobu určitú, uplynutím funkčného obdobia končí aj jeho pracovný pomer, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.

           

          (8) Miesto ďalších vedúcich zamestnancov sa obsadzuje bez výberového konania (§ 5 zákona č. 552/2003 Z. z.).

           

          Čl. 6

          Dohoda o zmene pracovných podmienok

          (1) Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne (§ 54 Zákonníka práce).

          (2) Vykonávať práce iného druhu alebo v inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne v prípadoch uvedených v § 55 ods. 2 a 4 Zákonníka práce.

           

          Čl. 7

          Skončenie pracovného pomeru

          (1) Pracovný pomer možno skončiť

          a) dohodou,

          b) výpoveďou,

          c) okamžitým skončením,

          d) skončením v skúšobnej dobe.

           

          (2) Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí  uplynutím dohodnutej doby.

           

          (3) Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.

           

          1. Postup pri skončení pracovného pomeru, zákaz výpovede, okamžité skončenie pracovného pomeru, hromadné prepúšťanie upravujú § 60 až  § 73 Zákonníka práce.
          2. Vydávanie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní, vo vzťahu zamestnávateľ a zamestnanec upravuje § 75 Zákonníka práce.
          3. Poskytovanie odstupného a odchodného upravuje § 76 a § 76a Zákonníka práce. Rozsah ďalšieho odstupného a odchodného zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a  kolektívna zmluva zamestnávateľa.

           

          Čl. 8

          Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru

          (1) Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

           

          (2) Ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď (§ 78 Zákonníka práce) alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.

           

          (3) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď (§ 79 Zákonníka práce) alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný  zamestnancovi poskytnúť  náhradu platu. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho funkčného platu odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

           

          (4) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada platu, presahuje deväť mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov.

           

          (5) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak

          a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

          b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

           

          (6) V prípadoch ustanovených v ods. 5 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu platu v sume svojho funkčného platu za výpovednú dobu dvoch mesiacov. 

           

           (7) Pri neplatnej dohode (§ 80 Zákonníka práce) o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlého platu obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom (§ 79 Zákonníka práce). Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.

          Tretia časť

          Pracovná disciplína

          Čl. 9

          Základné povinnosti zamestnanca

          (1) Zamestnanec je povinný najmä

          a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,

          b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času; to sa nevzťahuje na vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou povolených riaditeľom školy za podmienok ustanovených v tomto predpise vykonávaných mimo pracoviska,

          c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, dodržiavať zákon NR SR č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov v z.n.p., nepožívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky v mieste výkonu práce, alebo v riadnom pracovnom čase aj mimo miesta výkonu práce a nenastupovať pod ich vplyvom do práce,

          d) podrobiť sa dychovej skúške, alebo vyšetreniu či nie je pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných prostriedkov, alebo psychotropných látok. Výzvu je mu  oprávnený  dať jeho priamy nadriadený alebo riaditeľ školy. Dychová skúška sa vykoná v prítomnosti ďalších dvoch svedkov. Jej odmietnutie ako i odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu či nie je pod vplyvom omamných prostriedkov a psychotropných látok,  je závažné porušenie pracovnej disciplíny. O výsledku dychovej skúšky a vyšetrení, i negatívnom, sa spíše  protokol, ktorý podpíše ten kto ich nariadil, a v prípade dychovej skúšky  obaja svedkovia.

          e) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,

          f) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,

          g)  iniciatívne, samostatne, kvalitne a načas plniť pracovné úlohy,

          h) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení pracovného pomeru; to neplatí, ak ho tejto povinnosti zbavil štatutárny orgán alebo ním poverený vedúci zamestnanec, ak osobitný predpis[5]) neustanovuje inak,

          i) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia,

          j) sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve.

           

          (2) Okrem povinností uvedených v ods. 1 je zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme povinný konať v súlade s verejným záujmom a plniť všetky povinnosti ustanovené § 8 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z., Zákonníkom práce, u pedagogických zamestnancov (ďalej len „PZ“) aj § 5 zákona č. 317/2009 Z. z.

           

          1. Obmedzenia a činnosti, ktoré zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme nesmie vykonávať ustanovuje § 8 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z.

           

          Čl. 10

          Práva a povinnosti pedagogických zamestnancov

            1. PZ pri výkone svojej pedagogickej činnosti nad rámec základných práv a povinností zamestnancov ustanovených osobitnými predpismi, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, má právo na
              1. zabezpečenie podmienok potrebných na výkon svojich práv a povinností, najmä na svoju ochranu pred násilím zo strany žiakov, rodičov a iných osôb,
              2. ochranu pred neodborným zasahovaním (§ 5 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z.) do výkonu pedagogickej činnosti,
              3. účasť na riadení školy prostredníctvom členstva alebo volených zástupcov v poradných, metodických a samosprávnych orgánoch školy,
              4. predkladanie návrhov na skvalitnenie výchovy a vzdelávania, školského vzdelávacieho programu, výchovného programu,
              5. výber a uplatňovanie pedagogických, foriem a prostriedkov, ktoré utvárajú podmienky pre učenie a sebarozvoj žiakov a rozvoj ich kompetencií,
              6. kontinuálne vzdelávanie a profesijný rozvoj za podmienok ustanovených zákonom č. 317/2009 Z. z. a v jazyku, v ktorom pedagogickú činnosť vykonáva,
              7. objektívne hodnotenie a odmeňovanie výkonu pedagogickej činnosti.
            2. PZ okrem povinností stanovených Zákonníkom práce, zákonom č. 552/2003 Z.z. je povinný:
              1. chrániť a rešpektovať práva žiaka a jeho zákonného zástupcu, (§ 144 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 245/2008 Z. z.“)),
              2. zachovávať mlčanlivosť a chrániť pred zneužitím osobné údaje, informácie o zdravotnom stave žiakov a výsledky psychologických vyšetrení a špeciálnopedagogických vyšetrení, s ktorými prišiel do styku,
              3. rešpektovať individuálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka s ohľadom na ich osobné schopnosti a možnosti, sociálne a kultúrne zázemie,
              4. podieľať sa na vypracúvaní a vedení pedagogickej dokumentácie a inej dokumentácie ustanovenej osobitným predpisom (§ 11 zákona č. 245/2008 Z. z.),
              5. usmerňovať a objektívne hodnotiť prácu žiaka,
              6. pripravovať sa na výkon priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, ak je:

          - začínajúci pedagogický zamestnanec,

          - pedagogický zamestnanec, ktorý učí nový vyučovací predmet (ročník),

          - pedagogický zamestnanec, ktorému to nariadi priamy nadriadený.

              1. podieľať sa na tvorbe a uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu (§ 7 zákona č. 245/2008 Z. z.),
              2. udržiavať a rozvíjať svoje profesijné kompetencie prostredníctvom kontinuálneho vzdelávania alebo sebavzdelávania,
              3. vykonávať pedagogickú činnosť v súlade s aktuálnymi vedeckými poznatkami, hodnotami a cieľmi školského vzdelávacieho programu,
              4. poskytovať žiakovi alebo jeho zákonnému zástupcovi poradenstvo alebo odbornú pomoc spojenú s výchovou a vzdelávaním, formou rodičovských združení (spravidla 1x za polrok šk. roku) a konzultácií. Konzultačné hodiny musia byť minimálne 1 hod. v týždni vyčlenené pre žiakov a minimálne 1 hod. v týždni vyčlenené pre zákonných zástupcov žiakov,
              5. pravidelne informovať žiaka alebo jeho zákonného zástupcu o priebehu a výsledkoch výchovy a vzdelávania, ktoré sa ho týkajú, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (§ 144 ods. 1 písm. m) a ods. 6 písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z.).

           

          (3) PZ sú povinní neustále skvalitňovať a prehlbovať účinnosť výchovno-vzdelávacieho procesu, za výsledky ktorého zodpovedajú. V tomto smere najmä:

                 a) zabezpečujú súlad výchovy a vzdelávania a starostlivosť o zdravý vývoj žiakov,

          1. postupujú podľa schválenej pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie a pedagogicko-organizačných pokynov vydaných MŠ SR,
          2. plnia priamu vyučovaciu činnosť a priamu výchovnú činnosť v rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti stanovenej osobitným predpisom[6]) a vykonávajú ostatné činnosti súvisiace s ich priamou vyučovacou činnosťou a priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou.

           

          (4) Pri starostlivosti o žiakov sú PZ povinní najmä:

          a) viesť žiakov k dodržiavaniu hygienických zásad a zásad bezpečnej práce, k dodržiavaniu hygienických, dopravných, požiarnych a iných predpisov a pokynov príslušných orgánov, ktoré sa týkajú starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia v školstve, pri vyučovaní predmetov, pri ktorých je zvýšené ohrozenie zdravia žiakov a pri školských podujatiach (napr. na lyžiarskom výcviku, plaveckom výcviku, exkurziách a výletoch, v škole v prírode, v predmetoch chémia, technická výchova, telesná výchova, práce na školskom pozemku, pri praktickom vyučovaní a pod.),

          b) dodržiavať stanovené metodické postupy,

          c) spolupracovať s ostatnými zamestnancami školy a školského zariadenia, s triednym učiteľom, výchovným poradcom,

          d) viesť žiakov školy k uvedomelému dodržiavaniu pravidiel správania a k ochrane  zariadenia a ostatného vlastníctva pred jeho poškodením, stratou, zničením a zneužitím.

           

          (5) PZ nesmú od žiakov žiadať, aby si obstarávali učebnice a učebné texty, ktoré neboli schválené Ministerstvom školstva SR alebo pomôcky na výchovu a vyučovanie, ktoré sú finančne nákladné.

           

          (6) PZ nie sú povinní viesť agendu, ktorá sa priamo netýka ich pedagogickej činnosti a vykonávať činnosti, ktoré nesúvisia s povinnosťami PZ a druhom práce dohodnutým v pracovnej zmluve.

           

          (7) PZ nesmú žiadať dary, prijímať dary, navádzať iného na poskytovanie darov a získavať iné výhody v súvislosti s poskytnutím výhody inej osobe pri výkone pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti; to sa nevzťahuje na obvyklé dary poskytované zvyčajne pri výkone pedagogickej činnosti alebo pri výkone odbornej činnosti, napr.  kvety, bonboniéra, káva, kniha alebo iné dary pri začatí, skončení školského roka, maturitách, Dňa učiteľov, meninách, životných jubileách a pod.

           

          Čl. 11

          Povinnosti vedúcich zamestnancov

          (1) Vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 Zákonníka práce, čl. 9 a čl. 10 tohto pracovného poriadku  povinný najmä

          a)  riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,

          1. utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
          2. zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnej zmluvy, vnútorných predpisov školy a pracovných zmlúv a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakého platu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa § 119a Zákonníka práce,
          3. utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb,
          4. zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny a v prípade, že k porušeniu dôjde, je povinný vyvodiť dôsledky z jej porušenia,
          5. zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa,
          6. oboznámiť novoprijatého zamestnanca s ustanoveniami pracovného poriadku, vnútornými predpismi a právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú.

           

          (2) Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z., nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Zákaz členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb sa nevzťahuje na tohto vedúceho zamestnanca, ak je vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu zamestnávateľom a ak takáto činnosť vyplýva  z výkonu jeho práce; tento vedúci zamestnanec nemôže od príslušnej právnickej osoby poberať odmenu, iný príjem alebo ďalšiu výhodu.

           

           (3) Obmedzenia ustanovené v ods. 2 sa nevzťahujú na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť, činnosť sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní a na správu vlastného majetku alebo na správu majetku svojich maloletých detí, na činnosť v poradnom orgáne vlády, na činnosť člena v rozkladovej komisii a na činnosť, ktorá vyplýva z projektov, financovaných z programov Európskej únie. Činnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa môžu vedúci zamestnanci vykonávať len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán, pre obec alebo pre vyšší územný celok.

           

          (4) Obmedzenie podľa ods. 2 sa tiež nevzťahuje na

          a) účasť vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným krajinám, realizovanom ministerstvom alebo ostatným ústredným orgánom štátnej správy v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou,

          b) činnosť vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, pri posudzovaní projektu financovaného zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo z iných zdrojov,

          c) činnosti, ktorých predmetom je uskutočňovanie supervízie.

           

          (5) Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu je povinný do 30 dní odo dňa jeho ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca skončiť inú zárobkovú činnosť, podnikanie alebo členstvo v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.

           

          (6) Ostatní zamestnanci, ktorí vykonávajú popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere inú zárobkovú činnosť, sú povinní čo najskôr oznámiť riaditeľovi školy túto inú činnosť. V prípade, ak je táto iná zárobková činnosť zamestnanca zhodná s hlavnou činnosťou Gymnázia Leonarda Stöckela, môže túto činnosť vykonávať až po písomnom súhlase riaditeľa školy.

           

          (7) Vedúci zamestnanec je povinný deklarovať svoje majetkové pomery do

              1. 30 dní od ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca,
              2. 31. marca každého kalendárneho roka počas vykonávania funkcie.

           

          (8) Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, oznamuje údaje o svojich majetkových pomeroch v rozsahu stanovenom § 63 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z. (ďalej len „zákon č. 400/2010 Z. z.“) zriaďovateľovi.

           

          (9) Ostatní vedúci zamestnanci oznamujú údaje o svojich majetkových pomeroch v rozsahu stanovenom § 63 zákona č. 400/2009 Z. z. riaditeľovi školy.

           

          (10) Riaditelia v rámci povinností uvedených v odseku 1 plnia ako vedúci zamestnanci najmä tieto ďalšie úlohy:

          a) zodpovedajú za pedagogickú úroveň, odbornú úroveň a výsledky práce školy, utvárajú podmienky pre prácu všetkých zamestnancov, starajú sa o ďalšie pedagogické a odborné vzdelávanie zamestnancov,

          b) rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach detí a mládeže v prípadoch zverených im osobitným predpisom,

          c) ďalej rozhodujú najmä o:

                1. vysielaní zamestnancov na pracovné cesty,
                2. zabezpečení praktického vyučovania žiakov a zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, uzatvárajú dohody so zamestnávateľmi alebo fyzickými osobami, u ktorých sa bude toto vyučovanie uskutočňovať,
                3. hodnotení pracovných výsledkov jednotlivých zamestnancov a pracovných kolektívov,
                4. určení nástupu dovolenky na zotavenie zamestnancom podľa čl. 15 ods. 7 pracovného poriadku,
                5. nariaďovaní práce nadčas a vhodnom čase čerpania náhradného voľna, prípadne o vhodnej úprave pracovného času,
                6. poskytovaní pracovného voľna pri krátkodobých prekážkach v práci zo strany zamestnanca,
                7. zverovaní kabinetných zbierok zamestnancom, (učiteľom - správcom kabinetov,  nástrojov, osobných ochranných pracovných prostriedkov, prípadne iných podobných predmetov) na základe písomného potvrdenia,
                8. vedení metodických združení a predmetových komisií,

          d) zabezpečujú:

          1. sústavné oboznamovanie vedúcich zamestnancov a všetkých ostatných zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a s novými poznatkami bezpečnostnej techniky, pravidelne overujú ich znalosti z týchto predpisov a sústavne vyžadujú a kontrolujú ich dodržiavanie,

          2. vypracovanie Projektu vzdelávania z oblasti BOZP,

          3. vypracovanie Zoznamu o poskytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa nariadenia vlády SR č. 504/2002 Z. z. o podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov,

          4. uvádzanie začínajúcich PZ do pedagogickej praxe a ich pracovnú adaptáciu; utvárajú učiteľom podmienky predovšetkým na vyučovanie predmetov ich aprobácie,

          5. zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti,

          6. vypracovanie dokumentácie BOZP, PO, CO  v zmysle platných právnych predpisov.

          e) okrem toho plnia tieto úlohy:

          1. vytvárajú priaznivé podmienky pre prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov a kontinuálne vzdelávanie PZ,

          2. utvárajú primerané pracovné podmienky na zlepšovanie kultúry práce a pracovného prostredia a starajú sa o vzhľad a úpravu pracovísk, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu,

          3. kontrolujú práce vykonávané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, schvaľujú odmenu za tieto práce a potvrdzujú vykonanie práce,

          4. určujú so zreteľom na konkrétne podmienky školy pracovnú náplň zamestnancov v súlade s dohodnutým druhom práce v pracovnej zmluve,

          5. dbajú o morálne oceňovanie práce podriadených zamestnancov,

           

          (11) Riaditeľ školy ďalej

              1. riadi školu alebo školské zariadenie po pedagogickej, odbornej a administratívno-hospodárskej stránke; ukladá úlohy PZ a ostatným zamestnancom a vytvára pre nich podmienky na odborný rast,
              2. stará sa o finančné zabezpečenie chodu školy a školského zariadenia,
              3. kontroluje činnosť všetkých zamestnancov a výsledky ich práce a na základe vlastného pozorovania, predovšetkým prostredníctvom hospitačnej činnosti i na základe správ svojich zástupcov, vykonáva rozbor výchovno-vzdelávacej práce PZ, prerokúva ho s príslušným zamestnancom  a vyvodzuje z neho závery pre ďalšiu činnosť zamestnanca,
              4. dbá na dodržiavanie hygienických predpisov, týkajúcich sa výchovno-vzdelávacieho procesu,
              5. určuje týždenný rozsah hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti PZ (ďalej len „úväzok“) najviac na obdobie školského roka,
              6. rozhoduje o znížení kvalifikačnej požiadavky učiteľa na rozsah jednej tretiny jeho týždennej priamej výchovno-vzdelávacej činnosti v prípade, ak by nebolo možné zabezpečiť vyučovací proces iným učiteľom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie aprobačných predmetov,
              7. stanovuje podmienky, za ktorých sa povoľuje PZ vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ďalším vzdelávaním aj mimo pracoviska. Prácou mimo pracoviska sa rozumie napr. práca v domácom prostredí, vo verejných knižniciach, vo vzdelávacích inštitúciách a pod.,
              8. povoľuje PZ vykonávať ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou mimo pracoviska; uvedené povolenie môže riaditeľ zrušiť,
              9. predlžuje dobu platnosti kreditu PZ na základe písomnej žiadosti zamestnanca zo zákonom stanovených dôvodov, najmä z dôvodu čerpania materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, práceneschopnosti trvajúcej dlhšie ako šesť mesiacov nepretržite, najviac o tri roky (§ 46 ods. 5 zákona č. 317/2009 Z. z.)
              10. vydáva rozhodnutie o ukončení adaptačného vzdelávania PZ,
              11. jeden krát ročne vykonáva hodnotenie priamo podriadených PZ, najneskôr do konca školského roka,
              12. zabezpečuje PZ v pracovnom čase preventívne psychologické poradenstvo najmenej jedenkrát ročne a umožní PZ absolvovať tréning zameraný na predchádzanie a zvládanie agresivity, na sebapoznanie a riešenie konfliktov,
              13. určuje vo vnútornom predpise po prerokovaní v pedagogickej rade a po prerokovaní so zriaďovateľom štruktúru kariérových pozícií v škole,
              14. vyzýva PZ pri dôvodnom podozrení, že došlo k zmene ich zdravotnej spôsobilosti na preukázanie svojej zdravotnej spôsobilosti v lehote do 90 dní, 

          e)  vytvára  a zabezpečuje podmienky pre vzdelávanie a to najmä:

          1. adaptačné vzdelávanie začínajúcich PZ do pedagogickej praxe a odbornej praxe a ich pracovnú adaptáciu, utvára učiteľom podmienky predovšetkým na vyučovanie predmetov ich aprobácie,

          2.  kontinuálne vzdelávanie PZ.

          (12) Riaditeľ sa pri plnení svojich úloh riadi platnými predpismi a príslušnými pokynmi; za ich plnenie zodpovedá zriaďovateľovi. Koná vždy tak, aby bol vzorom všetkým zamestnancom školy alebo školského zariadenia.

           

          (13) Popri povinnostiach v oblasti riadenia uvedených v tomto pracovnom poriadku, povinnostiach vyplývajúcich z osobitných predpisov riaditeľ a ostatní vedúci pedagogickí zamestnanci plnia základný úväzok v rozsahu stanovenom osobitným predpisom6).

           

          Čl. 12

          Pracovná disciplína

          (1) Porušenie pracovnej disciplíny nie je, ak zamestnanec nesplní príkaz (pokyn), ktorý je v rozpore s právnymi predpismi.

           

          (2) Za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje: neplnenie príkazov priameho nadriadeného; nedodržiavanie určeného pracovného času a za týmto účelom nesprávne uvádzanie príchodu na pracovisko a odchodu z pracoviska v evidencii dochádzky; neospravedlnená neprítomnosť na pracovisku menej ako 4 hodiny; vykonávanie mimopracovnej činnosti na pracovisku v prospech seba alebo svojej rodiny; porušenie zákazu fajčenia na pracovisku; používanie nelicencovaného softvéru na pridelenej výpočtovej technike; porušenie autorského zákona č. 618/2003 Z. z.; opustenie pracoviska bez súhlasu priameho nadriadeného a iné.

           

          (3) Za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje požívanie alkoholických nápojov alebo iných omamných látok na pracovisku a pri plnení pracovných úloh počas pracovného času aj mimo pracoviska; neospravedlnená neprítomnosť na pracovisku viac než 4 hodiny; vedomé vydanie alebo zverejnenie nepravdivej alebo neúplnej informácie alebo iné porušenie zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v z.n.p.; porušenie smerníc o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci; konanie proti dobrým mravom; opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; prijatie úplatku za účelom zvýhodnenia pri rozhodovaní; preukázané donášanie a používanie alkoholických nápojov a iných omamných alebo psychotropných látok na pracovisko; porušenie mlčanlivosti o služobnom tajomstve a osobných údajoch; zneužitie úradného postavenia na získanie osobného prospechu a spreneverenie prostriedkov zverených na vyúčtovanie; uvedenie úmyselne nepravdivých údajov v agende, ktorú zamestnanec vybavuje s úmyslom získať osobný prospech; zneužívanie pracovného zaradenia na vykonávanie podnikateľských aktivít; použitie technických zariadení školy na účely iné ako stanovené školou.

           

          (4) Zápisnicu o porušení pracovnej disciplíny spíše vedúci zamestnanec, ktorý priamo riadi zamestnanca, ihneď ako sa o tom dozvie. Vedúci zamestnanec bezodkladne oznámi porušenie štatutárnemu zástupcovi školy písomne. Vedúci zamestnanec uvedie do zápisnice ako k porušeniu došlo, spolu s menami svedkov, ktorí tieto okolnosti môžu dosvedčiť. Po jej vyhotovení oboznámia  s obsahom zápisnice toho, kto sa dopustil porušenia. V súlade s § 22 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v z.n.p., zápisnicu podpíšu po prečítaní všetky osoby, ktoré sú svedkovia porušenia, ten kto sa dopustil porušenia a kto zápisnicu vyhotovil. Odopretie  podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.

           

          (5) Vedúci zamestnanec následne prejedná s riaditeľom školy porušenie za prítomnosti toho, kto sa dopustil porušenia. Zároveň klasifikuje akého druhu porušenia sa zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme dopustil. O prejednaní porušenia sa vyhotoví záznam, kde sa dá priestor pre vyjadrenie stanoviska tomu, kto sa dopustil porušenia. Stanovisko je dôležitou súčasťou záznamu a môže sa podať v samostatnej písomnej podobe. Záznam podpisujú všetci prítomní pri prejednávaní porušenia. V prípade, že ten kto sa dopustil porušenia  odmietne  podpísať záznam, dôvody tohto odmietnutia a námietky sa zaznamenajú v zázname.

          Štatutárny zástupca príslušnú zápisnicu o porušení so záznamom o prejednaní prerokuje na porade vedenia školy, ktoré rozhodne o ďalšom konaní.

          Záznam o prejednaní a zápisnica o porušení sa zakladajú do osobného spisu zamestnanca školy.

           

          V prípade návrhu na  výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru sa postupuje v zmysle § 63 ods. 4, 5 a 6 Zákonníka práce.

           

          Štvrtá  časť

          Pracovný čas a dovolenka

          Čl. 13

          Dĺžka a využitie pracovného času

            1. Pracovný čas zamestnanca školy je v súlade s § 85 ods. 5 Zákonníka práce najviac 40 hodín týždenne. Rozsah týždenného pracovného času zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je upravený v Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. a v kolektívnej zmluve zamestnávateľa.

           

            1. Týždenný pracovný čas PZ tvorí čas, v ktorom PZ vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, a čas, v ktorom PZ vykonáva ostatné činnosti súvisiace s jeho priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou.

           

            1. Priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou sa rozumie priama vyučovacia činnosť, ktorou sa uskutočňuje vzdelávací program, a priama výchovná činnosť, ktorou sa uskutočňuje výchovný program, vykonávaná PZ.

           

            1. Rozsah, v ktorom PZ vykonáva priamu vyučovaciu činnosť a priamu výchovnú činnosť (ďalej len „základný úväzok“) upravuje nariadenie vlády č. 422/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov (ďalej len „NV č. 422/2009 Z. z.“).

           

            1. Zamestnávateľ zabezpečuje, aby sa príchody a odchody zamestnancov a odpracovaný pracovný čas vhodným spôsobom evidovali a kontrolovali – zápisom do knihy dochádzky. Zamestnanci sú povinní denne evidovať v knihe dochádzky príchod na pracovisko a odchod z pracoviska, opustenie pracoviska. Vedúci zamestnanec zodpovedá za evidenciu dochádzky zamestnancov a kontroluje dodržiavanie týždenného pracovného času. Po skončení mesiaca zabezpečí odovzdanie dochádzky zamestnancovi zodpovednému za vedenie mzdovej a personálnej agendy.

           

            1. Pedagogickí zamestnanci sú povinní byť na pracovisku najneskôr 10 minút pred začatím vyučovacej hodiny.

           

            1. Zamestnanec môže opustiť pracovisko v pracovnom čase len s predchádzajúcim súhlasom nadriadeného zamestnanca.

           

            1. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.

           

            1. Prestávka na odpočinok a jedenie trvá 30 minút a poskytuje sa zamestnancovi v čase od 11:30 hod. do 13:30 hod. Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času.
            2.  

          Čl. 14

          Náplň a rozvrhnutie pracovného času pedagogických zamestnancov

            1. V pracovnom čase je PZ povinný vykonávať priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, určenú všeobecne záväzným právnym predpisom6) a vykonávať ostatné činnosti súvisiace s jeho priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou ustanovené v pracovnom poriadku.

           

            1. Činnosťou, súvisiacou s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou sa rozumie:
              1. svedomitá osobná príprava na vyučovanie a na výchovnú činnosť,
              2. príprava pomôcok a materiálu na vyučovanie alebo výchovnú činnosť a starostlivosť o ne,
              3. vedenie predpísanej pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie (napr. § 17 ods. 4 vyhlášky MŠ SR č. 320/2008 Z. z. o základnej škole),
              4. vypracúvanie dokumentácie ustanovenej osobitným predpisom, (§ 11 zákona č. 245/2008 Z. z.),
              5.  tvorba školského vzdelávacieho programu, (§ 7 zákona č. 245/2008 Z. z.),
              6. sebavzdelávanie,
              7. oprava písomných a grafických prác žiakov,
              8. dozor nad žiakmi v čase určenom písomným rozvrhom dozorov, pohotovosť
              9. spolupráca s učiteľmi vyučujúcimi v triede,
              10. spolupráca s triednymi učiteľmi tried žiakov, ktorých vyučuje,
              11. spolupráca s rodičmi žiakov, ktorých vyučuje, poskytovanie konzultácií,
              12. konzultácie so žiakmi,
              13. starostlivosť o zverené kabinety, zbierky a ostatné zverené pomôcky slúžiace k výchovno-vzdelávaciemu procesu,
              14. účasť na poradách zvolávaných vedúcim zamestnancom, ktorých obsahom je pedagogický proces, (úsekové porady, pedagogická rada, zasadnutia PK, ...),
              15. účasť na poradách zvolávaných zriaďovateľom, prípadne inými orgánmi štátnej správy v školstve, týkajúcich sa zabezpečovania a hodnotenia úrovne pedagogického procesu a činnosti PZ a školy,
              16. pedagogická diagnostika žiakov,
              17. účasť na akciách organizovaných zamestnávateľom (lyžiarske kurzy, kurzy korčuľovania, školy v prírode, výchovné koncerty, plavecké výcviky...),
              18. tvorba projektov.

           

            1. Činnosti uvedené v ods. 2 bodoch a), b), d), e), f), g), r) môže pedagogický zamestnanec vykonávať aj mimo pracoviska, bez nároku na náhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s výkonom týchto činností.

           

          (4) PZ je povinný na príkaz priameho nadriadeného zastupovať prechodne neprítomného PZ a v prípade potreby vykonávať vyučovaciu činnosť alebo výchovnú činnosť nad rozsah priamej vyučovacej činnosti alebo priamej výchovnej činnosti ustanovený osobitným predpisom6). Túto povinnosť možno ukladať iba v súlade s § 97 Zákonníka práce.

          (5) PZ je povinný byť v škole v čase určenom jeho rozvrhom hodín, rozvrhom výchovnej práce, rozvrhom dozorov, v čase porád a schôdzí zvolaných vedúcimi zamestnancami, v čase určenom na pracovnú pohotovosť na pracovisku, na prechodné zastupovanie iného PZ a v čase určenom na konzultácie so zákonnými zástupcami žiakov a žiakmi.

           

          (6) Pri určení rozvrhu pracovného času riaditeľa školy a ostatných vedúcich pedagogických zamestnancov sa prihliada na základný úväzok stanovený v hodinách vyučovacej činnosti alebo výchovnej činnosti  (§ 3 ods. 1 a 2 NV SR č. 422/2009 Z. z.) a potreby školy. Pri tom treba dbať, aby v čase prevádzky školy bol vždy prítomný riaditeľ školy alebo jeho zástupca.

           

          (7) Poverený PZ vykonáva dozor nad žiakmi v škole pred vyučovaním, počas vyučovania, v čase prestávok, v školskej jedálni, po vyučovaní, pri náhlej nevoľnosti alebo úraze, počas všetkých aktivít organizovaných školou. Pri zabezpečovaní dozoru nad žiakmi sa postupuje podľa písomného rozvrhu dozoru, ktorý vypracuje zástupca riaditeľa pre TV. Tento rozvrhu je vyvesený v zborovni školy. Dozor nad žiakmi sa začína najmenej 15 minút pred začiatkom vyučovania a končí sa odchodom žiakov zo školy po skončení vyučovania. Ak riaditeľ školy povolí niektorým žiakom zdržiavať sa v škole pred vyučovaním alebo po ňom dlhšie, ako je pravidlom, zabezpečí, aby títo žiaci nezostali bez dozoru. V rozvrhu dozoru určí, ako sa tento dozor zabezpečí. Takýto dozor môžu zabezpečovať podľa rozhodnutia riaditeľa školy aj náležite poučení nepedagogickí zamestnanci, prípadne iné zodpovedné osoby.

           

          (8) PZ vykonávajú podľa pokynu riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia a osobitných predpisov pedagogický dozor nad žiakmi aj mimo školy alebo školského zariadenia pri praktickom vyučovaní, exkurziách a počas inej činnosti predpísanej učebnými osnovami, počas účasti žiakov na súťažiach, resp. pri ich príprave a na iných akciách organizovaných školou alebo školským zariadením. PZ, ktorí sa stravujú v zariadeniach školského stravovania, sú povinní stolovať so žiakmi, dozerať na kultúru stolovania a spoločenského správania sa žiakov v jedálňach, a to podľa pokynov riaditeľa školy.

           

          (9) V stredných školách sa za výkon priamej vyučovacej činnosť PZ považuje aj

          a) sprevádzanie žiaka na lekárske ošetrenie pri nevoľnosti alebo úraze, ak nie je možné zastihnúť rodiča alebo zákonného zástupcu žiaka a daná situácia si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc a PZ mal rozvrhom určenú priamu vyučovaciu činnosť,

          b) priama vyučovacia určená rozvrhom hodín nevykonaná z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa alebo z dôvodu dôležitej osobnej prekážky v práci zamestnanca (§ 141 Zákonníka práce). 

           

          (10)    Hodinová dotácia týždenných nevyhnutných činností učiteľov:

          podľa § 86  ZP – rovnomerné rozvrhnutie pracovného času:

          1. Miera vyučovacej a výchovnej činnosti                                       22 hod.
          2. Pracovná pohotovosť v škole                                                       2 hod.
          3. Príprava na vyučovanie                                                                7 hod.
          4. Dozor v škole a jedálni podľa určeného rozpisu                          1,5 hod.       
          5. Príprava učebných pomôcok, didakt. techniky, starostlivosť o kabinety, laboratória a zbierky                                                                                          1,5 hod.

           

           

          podľa § 87 ZP – nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

          1. Oprava písomných prác alt. lyžiarske kurzy (aprob. TV)       2 hod. (80 hod. v šk. roku)
          2. Sebavzdelávanie                                                                       0,5 hod. (20 hod.v šk.roku)
          3. Práca v metodických orgánoch školy                                      0,5 hod. (20 hod. v šk.roku)
          4. Pracovné porady a schôdze                                                      0,5 hod. (20 hod. v šk. roku)

           

           

          Na body a – f sa vzťahuje týždenná dotácia. Pri bodoch g - j sa vzhľadom na rozdielnu potrebu práce rozvrhuje pracovný čas na obdobie 10 mesiacov.

           

          (11)    Výchovný poradca je povinný byť v škole počas vyučovania a určených konzultačných hodín.

           

          (12)     Začínajúci pedagogický zamestnanec v čase uvádzania do praxe je povinný pod vedením uvádzajúceho pedagogického zamestnanca písomne sa pripravovať na vyučovanie a výchovnú prácu.

           

           

          (13)    V čase prázdnin /letných, zimných, jarných, mimoriadnych/ pracovník môže  čerpať dovolenku na zotavenie, náhradné voľno alebo mu riaditeľ školy pridelí práce.

           

           

          (14)    Pri určení začiatku a konca denného pracovného času ostatných zamestnancov školy alebo školského zariadenia sa prihliada predovšetkým na potreby školy alebo školského zariadenia a prípadne i na ročné obdobia. Celkový denný pracovný čas možno rozdeliť podľa potreby školy najviac na dve časti. Prehľad o rozdelení pracovného času sa uvádza aj ako príloha č. 2 tohto pracovného poriadku a vyvesí sa na viditeľnom mieste.

               

           

           

          Prehľad o rozdelení pracovnej doby:

          1. administratívni pracovníci                                   7.15 – 12.00         12.30 – 15.15 hod.
          2. vrátnička- informátorka                                       7:00 – 12:00        12:30 – 15:00 hod
          3. zamestnanci kuchyne                                           7:30 – 11:00        11:30 – 15:30 hod.
          4. upratovačka v telocvični                                      6:00 – 12:00        12:30 – 14:00 hod.             
          5. upratovačka v ŠJ                                                  8:30 – 13:00        13:30 – 16:30 hod
          6. upratovačka prízemie, klubovňa a príslušné       7:00 – 12:00        12:30 – 15:00 hod.

          administratívne priestory                                   

                                                                                                       

          1. upratovačka pre 2. a 3. nadzemné podlažie         Pon, Str          13.00 – 21.00 hod.

                                                                                              Ut, Št, Pia      11.00 – 19.00 hod.

          h)  upratovačka pre podkrovie a šatne                      5.30 – 10.00 hod         12.00 – 15.00 hod.

                                                                                                                     

          ch) školník (pružný prac. čas)                                   7.00 – 13.30 hod.  zákl. pracovný čas

                                                                                             14.00 – 15.00 hod

           

           

           

          Čl. 15

          Práca nadčas a nočná práca

          (1) Prácou nadčas je práca vykonávaná zamestnancom školy na príkaz vedúceho zamestnanca alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien (§ 97 ods. 1 Zákonníka práce). U PZ je prácou nadčas práca vykonávaná nad základný úväzok stanovený osobitným predpisom6).  U zamestnancov s kratším pracovným časom (§ 49 Zákonníka práce) je prácou nadčas práca presahujúca jeho týždenný pracovný čas. Týmto zamestnancom nemožno prácu nadčas nariadiť. Prácou nadčas nie je, ak zamestnanec nadpracúva pracovné voľno prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas, ktoré mu priamy nadriadený poskytol na jeho žiadosť, ani práca na doplnenie chýbajúcich hodín z dôvodu pružného pracovného času.

           

          (2) Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich.

           

          (3) V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Zamestnanec  môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín, vedúci zamestnanec najviac v rozsahu 550 hodín.

           

          (4) Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno alebo ktorú vykonával pri

              1. naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu,
              2. mimoriadnych udalostiach podľa osobitného predpisu, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu.

           

          (5) U pedagogických zamestnancov sa za prácu nadčas považuje každá hodina priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, prevyšujúca základný úväzok pedagogického zamestnanca (§ 3 ods. 5 zákona č. 317/2009 Z. z.). Riaditeľ pri príprave rozvrhu hodín presne rozvrhne predovšetkým základný úväzok pedagogického zamestnanca a osobitne určí hodiny priamej vyučovacej činnosti prevyšujúce tento základný úväzok, ktoré sa budú považovať za prácu nadčas.

           

          (6) Zamestnanec je povinný pracovať nadčas, ak mu zamestnávateľ nariadil prácu nadčas v súlade s právnymi predpismi. Zamestnávateľ vydá zamestnancovi príkaz na prácu nadčas v primeranom časovom predstihu, ak tomu nebránia závažné prevádzkové dôvody. Za prácu nadčas sa nepovažuje práca, ktorú zamestnávateľ zamestnancovi nenariadil ani ju neschválil.

           

          (7) Za hodinu práce nadčas patrí zamestnancovi hodinová sadzba jeho funkčného platu zvýšená o 30%, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60% hodinovej sadzby funkčného platu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí mu príslušná časť funkčného platu a za každú hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; zvýšenie podľa prvej vety zamestnancovi nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inom dohodnutom čase po vykonaní práce nadčas, patrí zamestnancovi zvýšenie podľa prvej vety (§ 19 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“).

           

          (8) Ak zamestnanec prácu nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok, patria mu aj príplatky podľa § 16 až 18 zákona č. 553/2003 Z. z.. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za prácu nadčas poskytlo náhradné voľno.

           

          (9) Riaditeľ, ktorý je štatutárnym orgánom, má funkčný plat určený s prihliadnutím na prácu nadčas. Ostatným vedúcim zamestnancom za prácu nadčas patrí plat za prácu nadčas v rozsahu ustanovenom § 19 zákona č. 553/2003 Z. z.

           

          (10) Pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení sa poskytuje náhradné voľno nasledovným spôsobom. V období, keď si PZ bude čerpať náhradné voľno, sa jeho základný úväzok stanovený osobitným predpisom6) znižuje o počet hodín rovnajúci sa hodinám nadčasovej práce, za ktorú si toto voľno čerpá (usmernenie MŠ SR zo dňa 29.12.2009 k práci nadčas a poskytovaniu náhradného voľna za prácu nadčas zamestnancom škôl a školských zariadení zverejnené na www.minedu.sk). Takýmto spôsobom sa PZ poskytuje náhradné voľno aj v čase vedľajších prázdnin a letných prázdnin, vychádzajúc pritom z rozvrhu hodín PZ (rozvrhnutia základného úväzku) stanoveného na príslušný polrok školského roka, resp. na príslušný školský rok.

           

          (11) Čas strávený na pracovnej ceste mimo pracovného času nie je výkonom práce a ani nie je práca nadčas. Za tento čas patria zamestnancovi cestovné náhrady.

           

          (12) Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22:00 hodinou a 5:00 hodinou. Za hodinu nočnej práce prislúcha zamestnancovi príplatok vo výške 25 % hodinovej sadzby funkčného platu.

           

          (13) Pedagogickému zamestnancovi patrí náhradné voľno za prácu so žiakmi v čase od 15:30 hod do 22:00 hod počas schválených školských akcií.

           

          (14) Uložiť prácu nadčas alebo nočnú prácu môže zamestnávateľ len v súlade s § 97 a § 98 Zákonníka práce.

           

          (15) Náhradné voľno za prácu nadčas si môžu zamestnanci uplatniť najmä v čase školských prázdnin, pokiaľ im  bezprostredne nadriadený zamestnanec neumožní čerpanie náhradného voľna v inom termíne.

           

          (16) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti a pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.

          Čl. 16

          Dovolenka

          (1) Dovolenka učiteľov vrátane riaditeľov škôl, ich zástupcov a majstrov odbornej výchovy je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku.

           

          (2) Základná výmera dovolenky u ostatných nepedagogických zamestnancov je stanovená § 103 ods. 1 a 2 Zákonníka práce (4 týždne). Dovolenka vo výmere 5 týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 33 rokov veku.

           

          (3) Výmeru dovolenky stanovenú § 103 ods. 1 až 3 Zákonníka práce poskytujú zamestnávatelia v rozsahu dohodnutom v Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

           

          (4) Pred nástupom na dovolenku je zamestnanec povinný požiadať zamestnávateľa o poskytnutie dovolenky na predpísanom tlačive o čerpaní dovolenky a na dovolenku nastúpiť až po jej schválení priamym nadriadeným. U pedagogických zamestnancov pri nástupe na dovolenku na viac ako 1 deň počas školského roka schvaľuje dovolenku priamy nadriadený aj riaditeľ školy súčasne.

           

          (5) Dovolenka sa zásadne čerpá po celých dňoch. Výnimočne sa pri určení pomernej časti dovolenky zaokrúhľuje na pol dňa.

           

          (6) Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka.

           

          (7) Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

           

          (8) Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

           

          (9) Čerpanie dovolenky  určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy školy a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

           

          (10) Ak si zamestnanec nemôže dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, je zamestnávateľ povinný poskytnúť ju zamestnancovi tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak si zamestnankyňa alebo zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, poskytne jej (mu) zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

           

          (11) Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.

           

          (12) V pláne čerpania dovoleniek sa zabezpečí, aby PZ škôl, ktoré nie sú v prevádzke v čase letných prázdnin, čerpali prevažnú časť dovolenky v tomto čase. Obdobný postup sa zabezpečí aj u riaditeľov a ich zástupcov, ktorých prítomnosť v škole alebo v školskom zariadení v čase letných prázdnin sa vyžaduje len vo výnimočných prípadoch a v najnevyhnutnejšom rozsahu. PZ, ktorí v čase letných prázdnin zabezpečujú nevyhnutné potrebné práce, sa určuje čerpanie dovolenky najmä v čase zimných alebo jarných prázdnin, prípadne v čase prerušenia prevádzky školy.

           

          (13) Riaditeľ môže zamestnancovi v súlade s § 113 ods. 1 Zákonníka práce určiť čerpanie dovolenky, aj keď do nástupu na dovolenku nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku v zmysle § 101 Zákonníka práce, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka alebo do skončenia pracovného pomeru.

           

          (14) Zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.

           

          (15) V prípade, že zamestnanec nemôže čerpať dovolenku v čase prázdnin, ani v zmysle § 113 ods. 1 Zákonníka práce, poverí ho riaditeľ výkonom prác súvisiacich s dohodnutým druhom práce v pracovnej zmluve alebo môže umožniť PZ vykonávať prácu súvisiacu s dohodnutým druhom práce v pracovnej zmluve mimo pracoviska.

           

          (16) Zamestnanec je povinný včas oznámiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi skutočnosti, ktoré majú význam pre určenie nástupu dovolenky a včas navrhnúť termín nástupu dovolenky alebo jeho zmenu.

           

          (17) Zamestnávateľ môže zamestnanca odvolať z dovolenky len na plnenie úloh súvisiacich s dojednaným druhom práce v pracovnej zmluve. Odvolať zamestnanca z dovolenky môže zamestnávateľ na plnenie inej práce ako bola dohodnutá, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov.

          (18) Ak bol zamestnanec uznaný za práceneschopného pre chorobu alebo úraz alebo ak ošetruje člena rodiny, dovolenka sa mu prerušuje. To neplatí, ak zamestnávateľ určí čerpanie dovolenky na čas ošetrovania chorého člena rodiny na žiadosť zamestnanca. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky ( § 166 ods. 1 Zákonníka práce). Dovolenka sa neprerušuje z dôvodu ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení.

           

          (19) Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli preto, že zamestnávateľ mu zmenil čerpanie dovolenky alebo ho odvolal z dovolenky.

           

          (20) Dodatková dovolenka sa poskytuje zamestnancom škôl a školských zariadení v rozsahu a za podmienok ustanovených § 106  Zákonníka práce.

           

          (21) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada platu vo výške jeho funkčného platu.

           

          (22) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada platu vo výške jeho funkčného platu.

           

          (23) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada platu, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

           

          (24) Za každú neospravedlnene zameškanú pracovnú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.

          Piata časť

          Odmeňovanie

           Čl. 17

          Plat

          (1) Pri odmeňovaní zamestnancov škôl a školských zariadení sa postupuje podľa zákona č. 553/2003 Z. z. a nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činnosti pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov.

           

          (2) Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi plat podľa zákona č. 553/2003 Z. z., všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na vykonanie tohto zákona, zákona č. 552/2003 Z. z. a v ich rámci podľa kolektívnej zmluvy, pracovnej zmluvy alebo vnútorného mzdového predpisu.

          (3) Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancom prácu podľa pracovnej zmluvy. Zamestnancovi prislúcha za vykonanú prácu mzda. Mzda je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu. § 118 ods. 2 zákonníka práce určuje, čo sa nepovažuje za mzdu.

           

          (4) Zamestnávateľ zaradí vedúceho zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej činnosti ním vykonávanej najmenej do platovej triedy, do ktorej je zaradená najnáročnejšia pracovná činnosť vykonávaná v ním riadenom organizačnom útvare. Rovnako sa postupuje, ak ide o vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa. To neplatí, pre vedúceho PZ a vedúceho OZ, ktorí sa zaraďujú do platovej triedy podľa odseku 5.

           

          (5) PZ a vedúci pedagogický zamestnanec sa do platovej triedy zaraďujú podľa dosiahnutého kariérového stupňa v súlade s § 27 zákona č. 317/2009 Z. z. a v závislosti od dosiahnutého stupňa vzdelania. Zoznam kariérových pozícií a kariérových stupňov je pre príslušný školský rok uvedený v Pláne kontinuálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov pre príslušný školský rok a v Organizačnej štruktúre školy. 

           

          (6) Riaditeľovi, ktorý je štatutárnym orgánom, určí plat podľa § 4 zákona č. 553/2003 Z. z., ten, kto ho do funkcie ustanovil (§ 26 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z.).

           

          (7) Vedúcemu zamestnancovi patrí príplatok za riadenie podľa § 8 zákona č. 553/2003 Z. z. v závislosti od stupňa riadenia a pôsobnosti zamestnávateľa v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 6 zákona č. 553/2003 Z. z.

           

          (8) Riaditeľovi školy patrí príplatok za riadenie z I. stupňa riadenia v závislosti od pôsobnosti organizácie v rámci rozpätia ustanovenom v prílohe č. 6 zákona č. 553/2003 Z. z.

           

          (9) PZ, ktorý vykonáva činnosť triedneho učiteľa, patrí príplatok za výkon špecializovanej činnosti v sume ustanovenej § 13b zákona č. 553/2003 Z.z. Príplatok za činnosť triedneho učiteľa sa určuje na školský rok.

           

          (10) Zamestnávateľ písomne oznámi zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného platu.

           

           

          (11) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ochranu údajov o plate, o náležitostiach s ním súvisiacich a iných peňažných náležitostiach zamestnancov; tým nie je dotknutá povinnosť poskytnúť údaje o plate, o náležitostiach s ním súvisiacich a o iných peňažných náležitostiach, ak tak ustanoví osobitný zákon[7])

          (12) Tarifný plat vo vyššom platovom stupni patrí zamestnancovi  od prvého dňa v mesiaci, v ktorom dosiahol počet rokov započítanej praxe potrebný pre postup do vyššieho platového stupňa.

           

          Čl. 18

          Výplata platu

          (1) Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131 Zákonníka práce, poukázať plat na zamestnancom určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v SR tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu u zamestnávateľa. Výplatný termín je stanovený na 11. deň v mesiaci. Plat je splatný pozadu za mesačné obdobie. Výnimočne na žiadosť zamestnanca je možné vyplatiť vyúčtovanie platu v hotovosti z pokladne školy.

           

          (2) Pri vyúčtovaní platu je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí plat vrátane náhrady platu a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ.

           

          (3) Na žiadosť zamestnanca predloží zamestnávateľ zamestnancovi na nahliadnutie doklady, na základe ktorých mu bol plat vypočítaný.

           

          (4) Zamestnanec môže na prijatie platu písomne splnomocniť inú osobu. Bez písomného splnomocnenia možno vyplatiť plat v hotovosti inej osobe ako zamestnancovi, len ak tak ustanovuje osobitný predpis.

           

          Čl. 19

          Zrážky z platu

          (1) Z platu zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky uvedené v § 131 ods. 1 Zákonníka práce.

           

          (2) Po vykonaní zrážok podľa ods. 1 môže zamestnávateľ zraziť z platu len zrážky z platu uvedené  § 131 ods. 2 Zákonníka práce.

           

          (3) Ďalšie zrážky z platu, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v ods. 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach z platu, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky z platu a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

          Šiesta časť

          Čl. 20

          Prekážky v práci

          (1) Prekážky v práci na strane zamestnanca sú skutočnosti, ktoré bránia zamestnancovi vo výkone práce v určenom a rozvrhnutom pracovnom čase, s ktorými sa spájajú dôsledky ustanovené v právnych predpisoch (napr. § 136 až 141a, § 144 Zákonníka práce).

           

          (2) Prekážky v práci a náhradu platu pri prekážkach v práci upravujú ustanovenia § 136 až 145 Zákonníka práce. Ak je prekážka v práci zamestnancovi školy vopred známa, je povinný včas požiadať vedúceho zamestnanca o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu (§ 144 ods. 1 Zákonníka práce). Pracovné voľno zamestnávateľ zamestnancovi neposkytne, ak  zamestnanec môže svoju záležitosť vybaviť mimo pracovného času. Pracovné voľno s náhradou mzdy na vyšetrenie a ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení počas základného pracovného času sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku. Rozsah čerpania pracovného voľna na ošetrenie a vyšetrenie v zdravotníckom zariadení sleduje zamestnanec zodpovedný za vedenie mzdovej a personálnej agendy v spolupráci s vedúcim zamestnancom.

           

          (3) Ako výkon práce sa posudzuje čas uvedený v § 144a Zákonníka práce.

           

          (4) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní, ktorý odovzdá zamestnanec svojmu priamemu nadriadenému a tento doklad podpísaný priamym nadriadeným sa prikladá k mesačnému výkazu odpracovaného času. Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady platu, zamestnávateľ je povinný mu umožniť nadpracovanie zameškaného času, ak k tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody (§ 144 ods. 3 Zákonníka práce).

           

          (5) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre dôležité osobné prekážky v práci stanovené § 141 Zákonníka práce, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno s náhradou platu alebo bez náhrady platu v rozsahu nevyhnutne potrebnom, resp. najvyššie prípustnom stanovenom § 141 Zákonníka práce.

           

          (6) Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166 Zákonníka práce), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada platu, ak osobitný predpis neustanovuje inak..

           

          (7) Zamestnanec je povinný prekážky v práci uvedené v odseku (6) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému zamestnancovi a súčasne predložiť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancovi zodpovednému za vedenie personálnej a mzdovej agendy. Pri práceneschopnosti pokračujúcej v ďalšom kalendárnom mesiaci je zamestnanec povinný predložiť potvrdenie o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri skončení pracovnej neschopnosti je zamestnanec povinný predložiť doklad o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Podobne je potrebné predložiť doklady pri materskej dovolenke, karanténe, ošetrovaní člena rodiny, a pri ošetrovaní dieťaťa mladšieho ako 10 rokov a pri splnení zákonných podmienok aj dieťaťa staršieho ako 10 rokov. Zamestnanec uplatňuje nárok na dávky nemocenského poistenia na predpísaných tlačivách.

           

          (8) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi z dôvodov uvedených v § 141 ods. 2 Zákonníka práce ďalšie pracovné voľno s náhradou platu alebo bez náhrady platu, alebo mu môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou platu alebo bez náhrady platu z iných dôvodov, alebo mu môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy na základe žiadosti zamestnanca, alebo mu môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje.

           

          (9) Hodiny priamej vyučovacej činnosti a hodiny priamej výchovnej činnosti plánované podľa rozvrhu hodín, ktoré zamestnanec neodpracoval z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa sa započítavajú do plnenia základného úväzku PZ.

           

          (10) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný pracovný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady platu, ak Zákonník práce, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva zamestnávateľa neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak.

           

          (11) Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie a výkon odborovej funkcie. Náhrada platu od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere mu nepatrí.

           

          (12) Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady po dohode so zamestnaneckou radou.

           

          (13) Verejná funkcia, občianska povinnosť a iný úkon vo všeobecnom záujme je na účely Zákonníka práce činnosť, o ktorej to ustanovuje Zákonník práce alebo osobitný predpis.

           

          (14) Účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca.

           

          (15) Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi v súlade s § 140 Zákonníka práce pracovné voľno a náhradu platu vo výške jeho funkčného platu, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie.

           

          (16) Rozsah pracovného voľna podľa odseku 14 a 15 upravuje § 140 ods. 3 a 4 Zákonníka práce.

           

          (17) Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady platu a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa po určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené sú štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

           

          (18) Podmienky a náležitosti dohody podľa odseku 17 upravuje § 155 ods. 2 až 6 Zákonníka práce.

           

          (19) Účasť zamestnanca v čase vyučovania na akciách usporiadaných ústredne riadenými organizáciami MŠ SR (Štátny pedagogický ústav, metodicko-pedagogické centrum, Štátny inštitút odborného vzdelávania, a pod.), krajským školským úradom alebo zriaďovateľom, najmä za účelom prehlbovania kvalifikácie (aj jej udržiavanie a obnovovanie) na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve, na ktorých sa zúčastňuje so súhlasom zamestnávateľa, je výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi plat.

          Siedma časť

          Čl. 21

          Pracovné cesty

          (1) Poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov  (ďalej len „zákon č. 283/2002 Z. z.“).

           

          (2) Pracovná cesta podľa zákona č. 283/2002 Z. z. je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (§ 2 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z. z.), vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa uvedeného zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

           

          (3) Pracovné cesty a cestovné náhrady upravuje smernica Poskytovanie cestovných náhrad č. 1/2013/GLS.

           

          (4) Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak, ako plnením pracovných úloh, sa na účely zákona č. 283/2002 Z. z. považuje za výkon práce.

           

          Ôsma časť

          Čl. 22

          Ochrana práce

           

          (1) Zamestnávateľ v rozsahu svojej pôsobnosti  je povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci (ďalej len  BOZP) a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. V záujme toho je povinný najmä:

          a/ písomne vypracovať koncepciu politiky BOZP obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti BOZP a program realizácie tejto koncepcie, ktorý bude obsahovať najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania,

          b/ zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, schopnosti a kvalifikačné predpoklady,

          c/ pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP, so zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,

          d/ vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP) na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia,

          e/ poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, bezplatne OOPP,

          f/ poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu,

          g/ zabezpečovať zamestnancom pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia,

          h/ poskytovať zamestnancom umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky na zabezpečenie telesnej hygieny,

          i/ vydať zákaz fajčenia na svojich pracoviskách a zabezpečovať dodržiavanie tohto zákazu,

          j/ kontrolovať či zamestnanci nie sú v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu,

          k/  odstraňovať nedostatky zistené kontrolnou činnosťou,

          l/ znášať náklady spojené so zaisťovaním BOZP a nepresúvať ich na zamestnancov.

           

           

          (2) Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.9)

           

          (3) Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami.

           

          (4) Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka. Sú povinní plniť úlohy v tejto oblasti, ktoré im  vyplývajú z osobitných predpisov a opatrení zamestnávateľa, prijatých na bezpečnosť a ochranu zdravia a z opisu pracovných činností. Zamestnanci sú povinní dodržiavať zákaz fajčenia na pracoviskách, zúčastniť sa na školeniach a výcvikoch organizovaných zamestnávateľom v záujme zvyšovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa  určeným skúškam a lekárskym prehliadkam ustanoveným právnym predpisom.

           

          (5) Právo odborového orgánu vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u zamestnávateľa upravuje § 149 Zákonníka práce.

           

          (6) Inšpekcia práce sa vykonáva podľa osobitného zákona[8])

           

          (7) Za plnenie úloh na úseku starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zodpovedajú vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu svojej pôsobnosti.  

           

          Deviata časť

          Čl. 23

          Sociálna politika zamestnávateľa

          (1) Pracovné podmienky a životné podmienky zamestnancov upravuje § 151 Zákonníka práce.

           

          (2) Zamestnávateľ utvára na zlepšovanie kultúry práce a pracovného prostredia primerané pracovné podmienky a stará sa o vzhľad a úpravu pracovísk, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu.

          (3) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny.

           

          (4) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 3 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, spravidla v zariadení školského stravovania, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.

           

          (5) Zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ prerokuje so zástupcami zamestnancov opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie.

           

          (6) Zamestnávateľ je povinný zaistiť bezpečnú úschovu najmä zvrškov a osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania ako aj obvyklých dopravných prostriedkov, ak ich zamestnanci používajú na cestu do zamestnania a späť s výnimkou motorových vozidiel. Túto povinnosť má aj voči všetkým ostatným osobám, ak sú pre neho činné na jeho pracoviskách.

           

          (7) Zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu, úraz, pri tehotenstve, materstve a rodičovstve, zabezpečenie zamestnanca v starobe, pri invalidite, zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca a preventívnu a liečebnú starostlivosť upravujú osobitné predpisy.

          Desiata časť

          Čl. 24

          Pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti, mladistvých zamestnancov

          (1) Zamestnávateľ je povinný dodržiavať ustanovenia Zákonníka práce, ktorými sa zabezpečujú priaznivé pracovné podmienky ženám a mužom starajúcim sa o deti, najmä pokiaľ ide o zamestnávanie po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky (§ 160 až 170 Zákonníka práce), zákaz niektorých prác (§ 161 Zákonníka práce) a vypracovaného Zoznamu prác a pracovísk zakázaných všetkým ženám a zoznamov prác zakázaných tehotným ženám a matkám do deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám.

          (2) Zamestnávateľ je povinný utvárať priaznivé podmienky na všestranný rozvoj telesných a duševných schopností mladistvých zamestnancov aj osobitnou úpravou ich pracovných podmienok (§171 – 173 Zákonníka práce).

          Jedenásta časť

          Čl. 25

          Hodnotenie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov

           

          1. Zamestnávateľ vykonáva hodnotenie PZ jedenkrát ročne, najneskôr do konca školského roku, t.j. do 31.8. kalendárneho roka.

           

          1. Hodnotí sa len PZ, s výnimkou začínajúceho PZ,  ktorý u zamestnávateľa odpracoval celý školský rok, resp. bol v pracovnom pomere počas školského roka minimálne v čase  vyučovania, t.j. od 1.9. do 30.6. kalendárneho roka.
          2. Odsek 2 sa vzťahuje aj na ženy na materskej dovolenke a ženy, príp. mužov na         rodičovskej dovolenke. 

           

          1. Hodnotiacim obdobím je obdobie od  1.9. do 31.8. kalendárneho roka

           

          1. PZ hodnotí

          a) uvádzajúci PZ začínajúceho PZ

          b) riaditeľ školy vedúcich zamestnancov a zamestnancov v jeho priamej riadiacej pôsobnosti

          c) vedúci PZ pedagogických, ktorých priamo riadi

          d) riaditeľa školy orgán, ktorý ho do funkcie vymenoval (predseda samosprávneho kraja, príp. ním poverený vedúci zamestnanec).

           

          1. V súlade s § 52 ods. 1 zákona č. 317/2009 Z. z. zamestnávateľ hodnotí
              1. výsledky pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti

          -  motivácia žiakov k učeniu

          -  vytváranie podmienok na dosahovanie primeraných výchovno-vzdelávacích výsledkov

              žiakov

          -  rozvíjanie kľúčových kompetencií u žiakov, napr. vyššej úrovne poznávania žiakov,

              logického myslenia, kritického myslenia, analytického myslenia a tvorivosti

          -  rozvíjanie personálnych zručností žiakov, napr. samostatnosť, zodpovednosť,

              sebahodnotenie, sebaúctu

          -  rozvíjanie sociálnych zručností žiakov, napr. spolupráca, empatia, komunikácia a

              spravodlivosť

          -  prínos pre zamestnávateľa - propagácia a prezentácia zamestnávateľa na verejnosti,

             spolupráca s rodičmi, inými organizáciami

          -  organizovanie mimoškolských aktivít

           

              1. kvalitu vykonávania pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti

          -  rešpektovanie daností a potenciálu žiaka, rozvíjanie silných stránok žiakovej osobnosti

          -  individuálny prístup k žiakom s rešpektovaním ich schopností a možností, nadania

             a zdravotného stavu

          - práca v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a rezortnými predpismi

          - dodržiavanie a využívanie pracovného času

          - plnenie pracovných povinností súvisiacich s dohodnutým druhom práce v pracovnej zmluve

          - dodržiavanie základných povinností zamestnanca stanovených právnymi predpismi

          - správne vedenie pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie

           

              1. náročnosť výkonu pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti

          -  využívanie IKT v profesijnom rozvoji a pri výkone práce

          -  spolupráca na tvorbe školských vzdelávacích programov a školských výchovných

              programov

          - zapájanie sa do prípravy a realizácie rozvojových projektov školy alebo školského zaradenia

          - vykonávanie špecializovaných činností

          - vzdelávanie  žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v školskej integrácii

          - iniciovanie a podieľanie sa na zavádzaní zmien alebo inovácií do výchovno-vzdelávacieho

             procesu

          - zvládanie riešenia konfliktov a záťažových situácií

           

              1. mieru osvojenia si a využívanie profesijných kompetencií PZ

          - rozpoznanie individuálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov

          - stanovenie edukačných cieľov orientovaných na žiaka vo vzťahu k príslušnému obsahu

            vzdelávania  

          - tvorba učebných materiálov, didaktických testov a učebných pomôcok

          - absolvovanie jednotlivých programov kontinuálneho vzdelávania podľa plánu

            kontinuálneho vzdelávania školy a školského zariadenia

          - uplatňovanie nových získaných vedomostí a zručností pri výkone svojej činnosti

          - zvyšovanie svojho právneho vedomia

           

          1. U vedúcich PZ je možné hodnotiť aj
          • kvalitu, náročnosť a rozsah riadiacej práce
          • ovládanie a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov v praxi s dôrazom na predpisy platné pre rezort školstva
          • využívanie pridelených finančných prostriedkov a finančných prostriedkov získaných z iných zdrojov
          • dodržiavanie školského vzdelávacieho programu, školského výchovného programu
          • manažérske zručnosti (starostlivosť o budovu, vybavenie školy, vytváranie podmienok pre zamestnancov).

           

          1. O hodnotení vyhotoví zamestnávateľ písomný záznam, ktorého vzor tvorí prílohu č. 4 tohto pracovného poriadku. Záznam sa vyhotovuje v troch exemplároch, z ktorých jeden dostane zamestnanec, jeden hodnotiteľ a jeden sa založí do osobného spisu zamestnanca.

           

          1. Celkový výsledok hodnotenia zamestnávateľ určí slovne nasledovným spôsobom
          1. nevyhovujúce výsledky
          2. čiastočne vyhovujúce   výsledky
          3. štandardné výsledky
          4. veľmi dobré výsledky
          5. mimoriadne dobré výsledky.

           

          Dvanásta časť

          Náhrady škody

          Čl. 26

          Predchádzanie škodám

          (1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať svojim zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

           

          (2) Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku zamestnávateľa alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

           

          (3) Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

          Čl.27

          Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu

          (1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185 Zákonníka práce.

           

          (2) Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

           

          (3) Okrem všeobecnej zodpovednosti zodpovedá zamestnanec za

          1. schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať (§ 182 až 184 Zákonníka práce),
          2. stratu zverených predmetov (§ 185 Zákonníka práce).

          (4) Zamestnávateľ je povinný požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Ak škodu spôsobil zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom sám alebo spoločne s podriadeným zamestnancom náhradu škody určí orgán, ktorý ho do funkcie vymenoval. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

           

          (5) Postup pri uplatňovaní práva zamestnávateľa na náhradu škody voči zodpovedným zamestnancom upravuje smernica č. 3/2013/GLS o škodovej komisii.

           

           

          Čl. 28

          Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

          (1) Zamestnávateľ má

              1. všeobecnú zodpovednosť za škodu (§ 192 Zákonníka práce)
              2. zodpovednosť za škodu na odložených veciach (§ 193 Zákonníka práce)
              3. zodpovednosť pri odvracaní škody (§ 194 Zákonníka práce)
              4. zodpovednosť za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania (§ 195 až § 198 Zákonníka práce).

          (2) Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.

           

          (3) Zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, vlastnom náradí, vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce, ktoré použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez písomného súhlasu zamestnávateľa.

           

          (4) Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.

           

          (5) Postup zamestnávateľa a jeho zamestnancov vo veci zodpovednosti za škody spôsobené zamestnávateľom, zamestnancom a vo veci predchádzania a náhrady škôd sa riadi ustanoveniami § 177 až § 222 Zákonníka práce.

           

          (6) Zamestnanec oznámi pracovný úraz bez zbytočného odkladu priamemu nadriadenému vedúcemu alebo inému vedúcemu zamestnancovi.

          (7) Veci, ktoré zamestnanci obvykle nosia do práce, sú povinní ukladať na miestach, ktoré sú na to určené alebo na miesta, kde sa obvykle ukladajú. Zamestnanci sú povinní zanechať tieto veci v miestnostiach, ktoré sa uzamykajú. Stratu, alebo poškodenie vecí zamestnanec ohlási bezodkladne priamemu nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, najneskôr však v lehote 15 dní odo dňa, kedy sa o škode dozvedel, inak právo na náhradu škody zaniká.

          Trinásta  časť

          Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

          Čl. 29

          (1) Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej a šiestej časti Zákonníka práce.

           

          (2) Zamestnávateľ je povinný

              1. viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí, v akom boli uzatvorené,
              2. viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti,
              3. prihlásiť zamestnanca vykonávajúceho práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia  na účely úrazového poistenia a na účely zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najneskôr jeden deň pred začatím výkonu práce;  odhlásiť uvedeného zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovnoprávneho vzťahu a zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

          (3) Ďalšie povinnosti zamestnávateľa, ktoré sa vzťahujú na uzatvorené dohody sú stanovené v § 224 ods. 2 a 3 Zákonníka práce.

           

          (4) Povinnosti zamestnancov, ktorí vykonávajú práce na základe uzatvorených dohôd sú stanovené v § 224 ods. 1 Zákonníka práce.

           

          (5) Ustanovenia  druhej časti Zákonníka práce, týkajúce sa pracovného pomeru, nemožno ani podporne použiť vo vzťahu k zamestnancom pracujúcim na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Nároky vyplývajúce z tretej časti Zákonníka práce, napr. nárok na dovolenku, náhradu platu pri prekážkach v práci a pod., môžu vzniknúť len vtedy, ak to bude dohodnuté v dohode. Tieto nároky však nemôžu byť dohodnuté za výhodnejších podmienok alebo vo väčšom rozsahu ako majú zamestnanci v pracovnom pomere.

           

          (6) Spory vyplývajúce z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru, t. j. spory prejednávajú a rozhodujú o nich  súdy.

          Čl. 30

          Dohoda o vykonaní práce

          (1) Dohodu o vykonaní práce (§ 226 Zákonníka práce) môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

           

          (2) Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.

           

          (3) Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.

           

          (4) Zamestnanci môžu uzatvárať dohody o vykonaní práce aj s viacerým zamestnávateľmi. U každého z nich môžu naplniť ročný limit 350 hodín. Splnením pracovnej úlohy, ktorá je predmetom dohody, vzniká zamestnancovi nárok na dohodnutú odmenu za vykonanú prácu.

          Čl. 31

          Dohoda o brigádnickej práci študentov

           (1)  Dohodu o brigádnickej práci študentov (§ 227 a § 228 Zákonníka práce) môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta.

           

          (2) Na základe tejto dohody nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času, t.j. 20 hodín týždenne pri 40 hodinovom týždennom pracovnom čase, resp. 18,75 hodín týždenne pri 37,5 hodinovom týždennom pracovnom čase.

           

          (3) Dodržiavanie dohodnutého a najviac prípustného rozsahu pracovného času podľa § 227 ods. 2 Zákonníka práce sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov.

           

          (4) Za študenta pre tieto účely možno považovať fyzickú osobu, ktorá má pracovnoprávnu subjektivitu a sústavne sa pripravuje na povolanie.

          Čl. 32

          Dohoda o pracovnej činnosti

          (1) Dohodu o pracovnej činnosti (§ 228a Zákonníka práce) je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

           

            1. Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.

           

            1. V dohode musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

           

            1. Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas.

          Štrnásta časť

          Čl. 33

          Sťažnosti, oznámenia a podnety zamestnancov, pracovné spory, doručovanie

          (1) Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania v súlade s § 13 ods. 1 a 2 Zákonníka práce; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky. Postup pri podávaní, prijímaní, evidovaní, prešetrovaní a písomnom oznámení výsledku prešetrenia sťažnosti alebo prekontrolovania sťažnosti upravuje zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach a vnútorný predpis. Ak nebol uspokojený nárok zamestnanca z pracovného pomeru alebo z iných foriem pracovných vzťahov, môže sa zamestnanec obrátiť na zriaďovateľa školy. V prípade vzniku sporu sa postupuje v zmysle § 14 Zákonníka práce. 

           

          (2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

          (3) Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej  zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

           

          (4) Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach z platu, ručením alebo zriadením záložného práva.

           

          (5) Ak fyzická osoba alebo právnická osoba upozorní zamestnávateľa na porušenie povinností alebo obmedzenia  podľa zákona č. 552/2003 Z. z. zamestnávateľ je povinný zistiť, či zamestnanec porušil povinnosti alebo obmedzenia, a do 30 dní od prijatia upozornenia oboznámiť túto právnickú osobu alebo fyzickú osobu s výsledkom, ako aj s prijatým opatrením.

           

          (6) Zamestnávateľ je povinný konať podľa odseku 5, ak písomné upozornenie je podpísané, je z neho zrejmé, kto ho podáva, akého porušenia povinnosti alebo obmedzenia zamestnanca sa týka vrátane uvedenia skutočností, z ktorých možno odvodiť porušenie povinnosti alebo obmedzenia.

           

          (7) Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

           

          (8) Písomnosti zamestnávateľa, týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach, týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

           

          (9) Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

           

          (10) Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

           

          (11) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

          Pätnásta časť

          Čl. 34

          Všeobecné a záverečné ustanovenia

          (1) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov škôl sú upravené zákonom č. 552/2003 Z. z., zákonom č. 553/2003 Z. z. a  Zákonníkom práce, s výnimkou ustanovení § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods. 3 a 5, § 118 ods. 2 a 3, § 119 ods. 2, § 120 až 124,  § 127 ods. 1 až 3, § 128, § 134 a § 135 Zákonníka práce, ktoré sa na týchto zamestnancov nevzťahujú; u PZ aj zákonom č. 317/2009 Z. z.

           

          (2) Pri riešení konkrétnych otázok vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov treba postupovať podľa tohto pracovného poriadku, príslušných ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a zákona č. 317/2009 Z. z.  o pedagogických zamestnancoch a o odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých  zákonov, ako aj z ostatných súvisiacich právnych predpisov.

           

          (3) Zamestnávateľom je škola; zamestnávateľ je povinný vydať  pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.

           

          (4) Zamestnávateľ je povinný oboznámiť s pracovným poriadkom všetkých svojich zamestnancov. Pracovný poriadok je pre všetkých zamestnancov verejne prístupný a je k dispozícii na sekretariáte školy, u všetkých zástupcov riaditeľa a predsedu odborového orgánu.

          (5) Tento pracovný poriadok nadobúda účinnosť dňom 1. septembra. 2016

           

          Týmto interným predpisom sa od dátumu jeho účinnosti nahrádza Pracovný poriadok č.4/2015 Gymnázia Leonarda Stöckela

           

           

           

           

                                                                                            

          ..............................................                                        .............................................

               Mgr. Ján Miškanin                                                      RNDr. Marcel Tribus          

          predseda  ZO OZ PŠaV pri GLS                                             riaditeľ školy

           

           


          [1]) § 5 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

             a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

          2) zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme 

          3) § 11 ods. 3 písm. h)a ch) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,

             § 11 ods. 2 písm. g) zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych

             krajoch) v znení neskorších predpisov.

           

          [4]) § 3 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

             a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

          [5]) Napr. zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov.

          [6]) nariadenie vlády SR č. 422/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov

          [7]) Napr. zákon č.  211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon a o slobode informácií) v znení  neskorších predpisov.

          [8]) zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších 

            predpisov.