• Príťažlivosť tvorby Milana Rúfusa

          Ani už tichšie padať nemôže,

          ako dnes padá.

          Čo to k nám ide, bože, prebože,

          kto nás to hľadá?

                                       Milan Rúfus

          Odborné semináre sa už v Okresnej knižnici DG stali akousi tradíciou. Nebolo tomu inak ani 17. decembra, kedy dostal priestor básnik mlčania, pokory, tvorca neopakovateľných umeleckých básnických obrazov, znalca ľudského údelu Milan Rúfus.

          Čo sa týka kompozície seminára, ostali sme aj my „tradiční“. Filozofickými uvažovaniami  nad Milanom Rúfusom , ako zvyčajne“, zaujala Mgr. Jana Lešková, ktorá dala do popredia nasledujúce skutočnosti. Posolstvo  jeho tvorby obsahuje hlboký filozoficko-meditatívny, morálny pohľad na človeka. Vychádza v rámci svojej symboliky z archetypálnych vzorov, ktoré sa prejavujú v správaní a konaní človeka. Sú súčasťou kolektívnej pamäte, stávajú sa trvalými hodnotami určujúcimi podstatu človečenstva. Odzrkadľujú sa vo veľkosti človeka. Básnik zápasí s vnútorným nepokojom, neustálym hľadaním pravdy i zmyslom života. Verí v dobro človeka, v lásku a v porozumenie. Jeho tvorba je hlboko existenciálna. Čas bytia dáva do vzťahu s pominuteľnosťou človeka. Život človeka je len okamih, preto by sme mali žiť autenticky, naplno, realizovať svoje sny.

          Autor reaguje na tragiku človeka v 2. polovici 20. storočia, varuje pred ľahostajnosťou, povrchnosťou, pretvárkou, zídením z cesty.

           

               

           

           

           

           

          Rüfus odovzdáva posolstvo ľudstvu v konštatovaní; ľudstvo sa vyvíja, volí si svoj smer. Je ten smer správny? Utekáme pred zodpovednosťou, zľahčujeme si život náhradami, nahrádzame Boha. Na vytvorenie si nového Boha musíme spoznať   predovšetkým samých seba, inak bude Boh náš posledný vynález.

          Návratom k hodnotám a ich vtiahnutie do života môže sa človeka vrátiť späť na správnu cestu. Cestu lásky a porozumenia. Každý deň stretnúť človeka a dať svojmu životu zmysel, aktualizovať, upgradovať program človečenstva.

          Odpoveď, v čom spočíva tradičnosť i modernosť Rúfusovej tvorby, sa pokúsila dať odpoveď PhDr. Mária Bušiková, PhD.

          Aby sme sa zmocnili aspoň čiastočne tvorby Milana Rúfusa, položili sme si otázku, v čom spočíva príťažlivosť jeho poézie. Pootvorili sme dvere do básnikovej tvorivej duše. Rúfus bol básnik tradičný aj moderný. Tradičný vo svojich motívoch, možno konštatovať, že nebolo snáď životného pocitu či citu, životnej skúsenosti či múdrosti, ktoré by Rúfus vo svojich textoch nezobrazil. Modernosť spočíva v jeho lyrických obrazoch, básnik vedel totiž majstrovsky narábať so slovom, vedel ho presne vložiť do textu tak, aby zanechalo v čitateľovi emocionálnu stopu, ale to ostalo v rovine zrozumiteľnosti. Keďže pre Rúfusa bol vzorom hodnôt človek vrchársky, navonok tvrdý ale hodnotový vo svojom vnútri, z jeho básní sme vybrali tie, ktorými sme vytvorili pomyselný ľudský údel pozostávajúci z motívov matky, detstva, dospievania, lásky, bolesti , prírody, mlčania, smrti, Boha, dobra i krásy. Uvedený motívom sme dali podobu malých javiskových formácií s členmi lit.-dramatického krúžku Galatea. K Vianociam neodmysliteľne patrí rozprávka, pre túto príležitosť sme vybrali rozprávku Piatko a Pustaj. Poetické pásmo z tvorby autora pripravila PhDr. Mária Bušiková s členmi zoskúpenia Galatea, ktorý vedie pri GLS a zároveň mala na starosti dramaturgiu i réžiu seminára.

          Duchovným rozmerom upútal Anton Červeň, PhD., ktorý dotvoril ľudský i básnický obraz Milana Rúfusa, sústredil sa na autora ako na človeka z Oravy, na jeho rodinné zázemie i jeho ďalšie formovanie sa v kultúrnom prostredí.

          Vianoce by neboli Vianocami, keby nezazneli slovenské koledy, ktoré pod majstrovským vedením Mgr. Lenky Blaňárovej zahrali a zaspievali členovia spevácko-hudobnej skupiny pri GLS. Obdiv patrí Mgr. Blaňárovej  aj z tohto dôvodu, že dokáže pri odchode študentov-štvrtákov súbor neustále obnovovať a udržať ho vo výbornej hudobnej kondícii. Poďakovanie patrí aj Ing. Štefanovi Birošovi, ktorý dotvoril atmosféru s členmi Muzika Klub.

          Celý seminár odmoderoval Mgr. Juraj Bochňa zanechajúc v divákovi dojem moderátorskej profesionality, znalcu literatúry aj umenia. Poďakovanie patrí aj Bc. Danke Ristvejovej za nápaditú a esteticky pripravenú scénu.

          Na záver sa všetkým účinkujúcim poďakovala pani riaditeľka Okresnej knižnice DG Mgr. Iveta Michalková a zdôraznila, že sa teší na ďalšiu vzájomnú spoluprácu.